Dubaj BC v Eurolige?

Súčasný euroligový model je skvelý. Súťaž má svoju tradíciu, verných fanúšikov a výborné renomé. 18 tímov, 34 zápasov v základnej časti pre každý tím a následne play-in, play off a final four. Výborný model. Lenže, plánovaná zmena viacerých fanúšikov pobúrila. A poriadne…

Napriek vyššie uvedeným pozitívam Euroligy, ktoré z nej v súčasnosti robia podľa môjho názoru najatraktívnejšiu basketbalovú súťaž na svete, sa v posledných dňoch v médiách čoraz viac objavuje informácia o rozšírení Euroligy, čiže o zvýšení počtu súťažiacich tímov. A nie, nejde o nový tím zo Španielska, Turecka, Talianska či Nemecka. A dokonca, Euroliga ani neponúkne stálu zmluvu tímom ako je Crvena Zvezda či Partizan Belehrad.

Podľa zákulisných informácií, na ktoré sa odvolávajú aj viacerí renomovaní euroligoví insideri, či španielske Mundo Deportivo, portál Eurohoops alebo BasketNews, vedenie Euroligy sa rozhodlo s platnosťou od sezóny 2024-25, t. j. od najbližšej sezóny, začleniť do súťaže nový tím – tím Dubaj BC. Akokoľvek utopisticky to môže znieť, nejde o žiadny vtip, satiru či recesiu.

Samozrejme, ide o peniaze a to platí aj v prípade tohto kroku. Šejkovia z Dubaja by mali celkovo do súťaže priniesť v najbližších piatich sezónach okolo 150 miliónov eur, z ktorých každý súčasný euroligový tím dostane po jednom milióne v každej sezóne. Ide o dobrý nápad z finančného hľadiska? Možno. Ide o dobrý nápad zo športového hľadiska? NIE, NIE a opäť raz, NIE!

Ach, popravde, ani neviem kde začať. ULEB a aj Euroliga ako taká bola v poslednej dobe čoraz menej kritizovaná a ich meno, resp. značka, začala niečo znamenať už aj mimo Európy. Tento krok, pokiaľ bude naozaj zrealizovaný, je krok, resp. snáď aj tisíc krokov späť. Samozrejme, z finančného hľadiska si polepší ULEB, liga ako taká a v neposlednom rade aj kluby. Lenže, zo športového hľadiska vnímam tento krok ako katastrofu.

Pre Dubaj, Spojené Arabské Emiráty a celkovo aj pre celú oblasť arabského polostrova nie je a ani nikdy nebol športovou prioritou basketbal. Jednoducho, nemá to tam históriu, nemá to tam fanúšikov a nemá to tam hlavne ani kvalitných hráčov. A nie, neviem ani o jednom jedinom hráčovi, ktorý by v Spojených Arabských Emirátoch kvalitatívne stačil na Euroligu. Jednoducho, tam nie je nikto, nikto kvalitný a konkurencie schopný. Úvod by sme teda mali.

Krajina, resp. mesto bez basketbalovej tradície, fanúšikovskej a hráčskej základne. To znie fakt priam až hororovo. Taký tím by nebol hodný ani slovenskej basketbalovej ligy, nie to ešte Euroligy. Ale, samozrejme, peniaze hýbu svetom a u šejkov to platí dvojnásobne. To, že z Dubaja je veľkomesto, o tom niet pochýb. Avšak, Dubaj nie je športové mesto. Nie je to mesto basketbalu. Nie je to Belehrad, nie je to Kaunas či Atény, je to Dubaj.

Vstup Dubaja do Euroligy, ktorý je napríklad od Madridu, úradujúceho šampióna Euroligy, vzdialený letecky viac ako osem hodín, by bol rovnako tak problematický aj logisticky. Veď Real či Barcelona by to dokonca mali bližšie do New Yorku ako práve do Dubaja. Okrem účasti Dubaja v Eurolige sa dokonca špekuluje aj o jeho účasti v ABA lige. A to si, dámy a páni, neviem predstaviť už vôbec.

Každopádne, späť k Eurolige. Je asi pravda, že zlanáriť hráčov hrať za dubajský tím by najmä vďaka pravdepodobne vysokému finančnému rozpočtu tohto klubu, nebol problém. Dokonca tu hrozí, že tím bez akejkoľvek histórie a fanúšikov – Dubaj, by mohol mať tých financií až toľko, že by tú Euroligu kľudne mohol aj vyhrať. Avšak, je toto naozaj cesta, akou sa ULEB, resp. Euroliga, chce vydať? Sú skutočne peniaze až také dôležité, aby zatlačili do úzadia srdce, históriu či lojalitu fanúšikov? Nuž, zrejme áno. A práve toho sa desím asi najviac.

Ak by totižto Dubaj BC naozaj získal od Euroligy A-licenciu a stal by sa pravidelným účastníkom tejto súťaže, bol by to výsmech všetkým fanúšikom a divákom súťaže. Za všetky príklady opätovne uvediem Crvenu Zvezdu či Partizan Belehrad. Tímy s najvyššou návštevnosťou v súťaži a s najlepšími fanúšikmi. Tie však štartujú v súťaži momentálne len na tzv. wild card – divokú kartu. Tá im však negarantuje účasť v súťaži na ďalšie sezóny. A v prípade, ak by sa Dubaj BC stal licencovaným A-tímom Euroligy na úkor týchto dvoch srbských tímov, tak si ani neviem a zrejme ani nechcem predstaviť, aký cirkus by kvôli tomu Srbi urobili.

Tí sa totižto snažia, či už Crvena Zvezda alebo Partizan, o zisk dlhodobej euroligovej licencie už niekoľko rokov. A v prípade, ak by si ju Dubaj BC len tak jednoducho kúpil, jednak by šlo o nebezpečný precedens a jednak, samozrejme, o absolútnu urážku všetkým fanúšikom a divákom súťaže. Touto cestou sa Euroliga nemôže a nesmie vydať. Jednak by sa Dubaj BC stal veľmi rýchlo najnenávidenejším tímom súťaže a jednak by sa z Euroligy stala trápna komerčná liga.

Hoci to niektorí už vnímajú ako hotovú vec, ja verím, že ku vstupu tímu Dubaj BC do Euroligy nepríde. Nikdy. Rovnako tak dúfam, že do Euroligy nikdy nevstúpi ani akýkoľvek iný neeurópsky klub BEZ HISTÓRIE, BEZ FANÚŠIKOV a BEZ HRÁČSKEJ ZÁKLADNE. Nesmie sa to stať. Euroliga je v súčasnosti skvelá. Verím, že ju peniaze neskazia tak ako napríklad futbal v Saudskej Arábii či Číne. Touto cestou jednoducho cesta nevedie…