Komentár Martina Balegu: Slováci ukázali srdce, Srbi skúsenosti

Slovenská basketbalová reprezentácia má za sebou ďalšie 2 zápasy kvalifikácie na majstrovstvá sveta v roku 2023. V dvojzápase proti silnému Srbsku sme síce nezvíťazili ani raz, no určite sa nemáme za čo hanbiť. Prehry o 12, resp. 8 bodov, sú prijateľné a ukázalo sa, že skvelý výkon v Lotyšsku nebola náhoda. Poďme si to všetko pekne rozobrať.

Nevídaná zmena za menej ako rok

Minulý rok v lete som napísal veľmi kritický komentár (nielen) na margo výkonov slovenskej reprezentácie na turnaji v Portugalsku. Vyvolal pomerne dosť veľkú vlnu kritiky a nepochopenia, no ani neviete, aký som rád, že sa splnilo to, v čo som na jeho konci dúfal: „Verím teda v lepšie začiatky, snáď sa ich dočkáme. A aspoň sčasti sa priblížime bratom Čechom a budeme im môcť byť prinajmenšom vyrovnaným súperom v medzinárodnej konfrontácii.“

Odvtedy sme postúpili do ďalšej fázy kvalifikácie na MS po malom zázraku v poslednom zápase z predkvalifikácie a tiež odohrali veľmi slušný duel v silnom Lotyšsku. Zápas s Belgickom sem počítať nebudem, ten nám jednoducho nevyšiel, no bojovnosť bolo cítiť aj v ňom. Ak by som mal v súčasnosti porovnať výkony českej a slovenskej „repre“, povedal by som, že sa už bratom Čechom približujeme. A to je len dobre. Teraz už prejdime k samotnému dvojzápasu.

Defenzívne ladené zápasy, ale aj nízka úspešnosť streľby

Na úvod treba podotknúť, že ak dáte Srbom v obidvoch zápasoch len 63 bodov, takmer s istotou v nich nevyhráte. To je asi každému jasné. Lenže, za zmienku stojí, že Srbi sa proti nám nedostali ani v jednom zápase nad 80 bodov, čo svedčí o kvalite našej obrany. Tréner Meleščenko spravil s týmto tímom kus dobrej roboty. Poctivá obrana, ktorou sa prezentuje aj jeho Inter, bola vidieť aj v tomto dvojzápase a hoci sme dostali aj pár ľahkých košov, 71, resp. 75 bodov od Srbska až tak nezabolí.

Problémom je ale úspešnosť streľby, ktorá sa nám držala stále len na nejakých 40 percentách, čo je málo. Občas sme útočili až príliš naivne, nepripravene a volili ťažké strely. Avšak, ako v Srbsku, tak aj včera v Leviciach, sme boli Srbsku vyrovnaným súperom. Dokonca si myslím, že včera bola šanca aj na víťazstvo.

Faktor Avramovič

Aleksa Avramovič je v Európe známe meno. Najmä v Partizane sa pod vedením trénerskej legendy Željka Obradoviča zlepšil a stal sa z neho X faktor tohto dvojzápasu. Dovolím si tvrdiť, že Srbi môžu ďakovať za včerajšok najmä jemu. Dal 24 bodov svojho tímu a aj napriek ochrannej maske na tvári po zlomenom nose, hral parádne. To, bohužiaľ pre nás, najmä v rozhodujúcich momentoch.

Našou najväčšou hviezdou bol už tradične Vlado Brozdiansky, ktorý prežíva nepochybne najlepšie obdobie kariéry. Konto Srbov zaťažil dokopy 45 bodmi, čo je, vzhľadom na nízke bodové nástrely v oboch zápasoch, niečo fantastické. Včera sa k nemu pridal Marek Doležaj so 17 bodmi, v piatok Mário Ihring so 14 bodmi. Čo je ale škoda, v kľúčových okamihoch sme sa nielen včera, ale aj v piatok, ako keby zľakli naskytnutej príležitosti a mali zviazané ruky.

Skúsenosti rozhodli

Ešte raz musím podotknúť, že sme predviedli veľmi bojovné výkony a naši chalani do toho išli na 110%. Avšak, okrem už spomínaného tria Brozdiansky, Doležaj a Ihring, nemáme v podstate v našej reprezentácii hráčov, ktorí hrajú kvalitnejšie ligy. Petráš s Körnerom síce hrajú v Česku, čo je určite lepšia liga ako tá slovenská, no ani tú by som medzi najkvalitnejšie európske ligy nezaradil.

Srbi, hoci hrali v podstate s B-tímom, tam mali 4 hráčov z Partizanu Belehrad, dvoch hráčov zo španielskej ligy, Petruševa z Efesu (hral len včera, v piatok nie), Jagodiča-Kuridžu z Podgorice a tak ďalej. To sú ligy, ktoré sa s tou našou ani len nedajú porovnať. Práve preto som na našich chalanov veľmi hrdý! S borcami, ktorí hrajú proti najlepším hráčom v Európe držali krok a včera ich aj takmer porazili. Chýbalo možno len trochu šťastia a pevnejšie nervy.

Future is bright

Známy anglický výraz „budúcnosť je svetlá“ nielen že môžeme, ale aj musíme použiť v prípade našej reprezentácie. Chlalani sa postupne zohrávajú, už po niekoľkýkrát v rade prišlo reprezentovať „to najlepšie, čo doma máme“. Viacerí borci ešte neodsiahli svoj basketbalový vrchol a stále budú mať viac čo ponúknuť. Táto kvalifikácia, aj keby sme v nej prehrali všetkých 6 zápasov, pre mňa nebude sklamaním, práve naopak. Dúfajme, že takých športových sviatkov, ako bol ten včerajší v Leviciach, nás čaká v blízkej budúcnosti čo najviac.