Kvalifikačný „kanár“ pre Slovensko: Triezve zhodnotenie

V nedeľu slovenskí basketbaloví reprezentanti uzavreli svoje účinkovanie v kvalifikačnej skupine „C“ na Majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať už v lete. Prehra proti Lotyšsku v pomere 68:89 znamená, že naša reprezentácia si nepripísala ani jednu výhru.

Úvod tohto blogu znie dosť pesimisticky, no, žiaľ, je to aktuálna realita, s ktorou sa treba vyrovnať, keďže pravdou zostáva, že naše kvalifikačné pôsobenie sme zakončili s bilanciou 0 výhier a 6 prehier pri skóre -95. Dobré výkony striedali tie menej dobré a celkový dojem z účinkovania našich chlapcov minimálne vo mne vyvolal v zásade zmiešané pocity. Poďme však pekne po poriadku.

Úvod kvalifikácie sme odštartovali dvomi prehrami proti Belgicku (60:75 doma) a Lotyšsku (52:64). Už na prvý pohľad je zrejmé, že obrana našich chlapcov nebola v týchto zápasoch vôbec zlá, keďže nám táto dvojica papierových favoritov dala spolu len 139 bodov. Problémom prvého kvalifikačného okna bola však ofenzíva, ktorá bola miestami naozaj žalostná. Naši reprezentanti bojovali, to sa musí nechať, nevypustili ani jednu jedinú loptu, no prvé dva zápasy dopadli rozdielom, ktorý plus/mínus odrážal kvalitu obidvoch družstiev.

Španielske nešťastie

Akokoľvek expresívne môže tento nadpis znieť, budem si za ním stáť. Pretože si myslím, že nielen mňa do dnes mrzí domáca prehra so Španielskom, ktorá bola v poradí tretím zápasom tejto kvalifikácie. Španieli do Bratislavy neprišli v najsilnejšom zložení, to ani náhodou, no aj tak bola papierová kvalita jednoznačne na ich strane. 10-tisícová domáca kulisa však hnala našich chlapcov k vytúženému víťazstvu, ktoré bolo doslova na dosah. Po remíze v riadnom hracom čase sa predĺženie nieslo v nastolenom trende spred konca základnej hracej doby. Nepresné strely, dobrá obrana. Za stavu 64:61 pre Slovensko mali Španieli 30 sekúnd pred koncom loptu. Mohli vyrovnať, avšak, Yusta stratil loptu, Pauli fauloval Krajčoviča a ten išiel osem sekúnd pred koncom na čiaru trestného hodu.

Obidve šestky premenil a viedli sme teda 66:61. Yusta po timeoute premenil ťažkú trojku a šesť sekúnd pred koncom si bral timeout pri dvojbodovom vedení tréner Nagilič. Krajčovič bol opäť faulovaný, tentokrát však premenil len jeden trestný hod. Guerra minul trojku a 0,4 sekundy pred koncom sme tak mali loptu spod kod koša súpera.

Vyhadzovať išiel Mário Ihring. Ten urobil zrejme to najhoršie čo v danej chvíli mohol, keďže vyhodil ťažkú loptu na trojku na Brodzianskeho, ktorý ju nechytil a získal ju opäť raz Yusta. Ten si loptu buchol raz o zem a úspešne premenil trojbodový pokus.

Za 0,4 sekundy nemožné stihnúť. Lenže, stolík časomeračov absolútne zlyhal, keďže čas sa spustil až v momente, kedy Yusta po driblingu chytil loptu do ruky a išiel strieľať. Následkom tejto fatálnej chyby tak vystrelil včas, rozhodcovia dodatočne kôš uznali a išlo sa do predĺženia číslo dva, ktoré sme už potom prehrali.

Tento zápas je pre mňa najväčší what if celej kvalifikácie. Netvrdím, že by sme následný zápas v Španielsku vyhrali, no vyvinuli by sme na Španielov obrovský tlak, keďže by v tom čase boli v kvalifikácii so skóre 0-3. Po bojovnom výkone sme však prehrali so Španielmi aj druhý zápas a šance na postup sa dostali už len do veľmi teoretickej roviny.

Smutný záver kvalifikácie

Posledné dva zápasy sme odohrali vo štvrtok v Belgicku (63:93) a v nedeľu doma s Lotyšskom (68:89). Utrpeli sme vysoké prehry, ktoré síce boli následkom aj absencie Pavelku, Fuseka či Brodzianskeho (v druhom zápase), no opätovne sa ukázal kvalitatívny rozdiel medzi nami a Belgickom, resp. Lotyšskom.

Môžeme na tomto mieste špekulovať, či by sme v inej skupine s inými súpermi obstáli inak. Možno áno, mali sme naozaj ťažkú skupinu. Lenže, na keby sa nehrá a veľmi dobre to všetci vieme. Realita je momentálne takáto a nazval by ju, že sme niekde na pomedzí medzi slabšími a silnejšími európskymi družstvami, ktoré sú nám však zároveň stále vzdialené.

Pár pozitív na záver

Rozhodne tento blog nechcem zakončiť negatívne. V prvom rade ma teší, možno až na posledné dva zápasy, náš výkon v obrane. V priemere sme dostali len cca 80 bodov na zápas, s tým sa dá žiť. Ak zlepšíme našu produktivitu v útoku raz sa budeme môcť merať aj so silnejšími družstvami, o tom nepochybujem.

Prísľubom do budúcna sú aj stále mladíci ako Alex Krajčovič, Sebastián Rančík, či v neposlednom rade Timo Malovec, ktorí raz môžu byť veľkí hráči. Nevydali sme sa zlou cestou. Rozhodne je to lepšie ako pred pár rokmi. Avšak, tá cesta bude ešte dlhá a náročná. Na jej konci však môžu byť úspechy, medzi ktoré v našich možnostiach rozhodne možno zaradiť účasť na ďalších Majstrovstvách Európy 2029. Držme si palce. Držme palce našej reprezentácii.