O tom, ako Dávid takmer porazil Goliáša

Šport píše krásne príbehy a je bohatý na prekvapenia. O ďalší krásny príbeh sa v utorok (takmer) postarali basketbalisti Levíc v skupinovej fáze Ligy majstrov. Jedna premenená strela a minuloročný bronzový medailista tejto súťaže – slávne AEK Atény, by odchádzali zo Slovenska s dlhým nosom. Poďme však pekne po poriadku.

Na úvod by som rád podotkol, že už len samotná skutočnosť, že Patrioti Levice sa prebojovali do hlavnej súťaže basketbalovej Ligy majstrov, je takým malým zázrakom a to najmä vzhľadom na priebeh kvalifikačných bojov. Po úvodnej facke v Maďarsku proti Szolnoku prišla prekvapivá, no zaslúžená výhra v lotyšskej Rige. No a teraz, v utorok, sa nielen Levice, ale aj celé basketbalové Slovensko dočkalo. Zavítala sem totižto prvýkrát v histórii basketbalová Liga majstrov.

Bratislava na nohách

A hoci Levice nemohli hrať kvôli prísnym reguliam FIBA na svojej domácej palubovke, verní fanúšikovia si z toho až takú ťažkú hlavu nerobili. Ako „náhradná“ hala bola určená bratislavská GoPass aréna, ktorá pojme niečo viac ako tri tisíc divákov a ide zároveň o najmodernejšiu basketbalovú halu na Slovensku. Lístky na zápas proti AEK Atény sa rýchlo míňali a už dva dni pred zápasom boli beznádejne vypredané.

Atmosféra bola už hodinu pred zápasom v okolí haly výborná a bolo sympatické, že Levice prišli podporiť aj ich ligoví rivali – fanúšikovia z Prievidze či iných basketbalových miest. Vo fanshope sa dali kúpiť napríklad aj dresy či šál, prípadne žltozelené levické tričká. Veľký palec hore dávam cenovej politike, keďže šál spolu s dresom ma vyšli len na 45 EUR. Po povinnej návšteve fanshopu som sa vydal do hľadiska, ktoré sa začalo pomaly zapĺňať.

Boj od prvej minúty

Atény majú naozaj nabitú súpisku a to počnúc trénerom až po dvanásteho hráča. Za zmienku stoja napríklad hráči so skúsenosťami z NBA či Euroligy – Chris Silva, Mindaugas Kuzminskas, Lukas Lekavicius či Vasilis Charalampopoulos. Levice sa však svojho súpera nezľakli a boli od prvej minúty Aténam viac než vyrovnaným súperom.

Napriek slabine pod košom, kde v čase, kedy Bojanovský nebol na palubovke, to nevyzeralo najlepšie, sa Levice držali. Guard McGill odohral celých 40 minút, Wesson takmer 35 minút a Carius zase takmer 34 minút. Leviciam okrem druhého konkurencieschopného pivota chýbal aj zranený guard Musič, ktorý je bojovníkom telom aj dušou. Naopak, Atény ťažili zo svojho širokého kádra, kde okrem trojice hráčov nikto neodohral viac ako 30 minút.

Dráma až do úplného konca

Ak by si však niekto myslel, že tento zápas skončí jasnou výhrou gréckeho tímu, nemohol by sa viac mýliť. Levice sa stále držali na dostrel a po polčase prehrávali len rozdielom dvoch bodov. Hoci Atény viedli takmer celý zápas, necelé štyri minúty pred koncom sa do jednobodového vedenia dostali práve domáci.

Po dvoch trojkách Kivimakiho a McGilla Levice viedli dve a pól minúty pred koncom dokonca o tri body v pomere 67:64. Následne však prišli chvíle Franka Bartleyho, ktorý skóre otočil svojimi piatimi bodmi v rade a zrazu, minútu pred koncom stretnutia viedli Atény rozdielom štyroch bodov.

Kivimaki však znížil svojou dvojkou, Atény následne svoj posledný útok nepremenili a Levice mali posledných deväť sekúnd na vyrovnanie či dokonca premenenie víťaznej strely. Tú si napokon vzal Kivimaki, ktorý však svoju trojku nepremenil. Celá hala bola na nohách a dovolím si tvrdiť, že ak by tá trojka padla, padla by aj celá hala!

Pár postrehov s odstupom času

Tento zápas bol skutočne skvelý a chýbala mu už naozaj jedine víťazná bodka v podobe premenenej trojky Kivimakiho. Veľmi sa mi navyše páčilo, že celá basketbalová komunita sa zomkla a fandila Leviciam. Tak by to malo byť v každom športe.

Ako som už načrtol aj vyššie, Leviciam momentálne akútne chýba druhý pivot prinajmenšom podobnej kvality ako je Boris Bojanovský, ktorý mimochodom odohral skvelý zápas. Akol Mawein zatiaľ nepresvedčil a aj v tomto zápase pôsobil miestami stratene ako v obrane, tak aj v útoku. Práve v čase, kedy bol tento hráč z Južného Sudánu na palubovke, si Chris Silva pod košom niekedy skutočne robil, čo sa mu zachcelo (nakoniec mal Silva 13 bodov a 14 doskokov).

Odhliadnuc od tejto skutočnosti, nemám Leviciam čo vytknúť, na palubovke hráči žili jeden pre druhého, tréner Madzin družstvo výborne takticky pripravil a to sa odzrkadlilo aj na fakte, že Levice udržali Atény na 71 bodoch pri 36 % úspešnosti streľby z poľa.

Atmosféra bola parádna, fanúšikovia na jednotku. Bol to pekný európsky večer a verím, že ich bude ešte čo najviac. A to nielen v podaní Levíc, ale aj iných tímov, napríklad práve Prievidze či Slovanu Bratislava. Tieto družstvá totižto tiež bojujú v Európe vo FIBA Europe Cupe, resp. v ENBL.

Vyhliadky do najbližších zápasov

Levice sa touto prehrou zrejme definitívne pripravili o možnosť priameho postupu do ďalšej fázy súťaže, čo však vôbec nevadí. Druhý a tretí tím v skupine totižto postupujú do akéhosi play-off o postup, kde sa stretnú s inými družstvami na týchto priečkach. Výhra v Rige bola veľmi dôležitá, keďže Levice sú aktuálne na treťom mieste v skupine.

Čaká ich ešte v Bratislave na „domácej“ palubovke Szolnok a Riga, čo sú zápasy, ktoré by Levice mohli zvládnuť. Minimálne po tom, čo sme zatiaľ videli. Zápas v Aténach bude náročný, no ani tam rozhodne netreba hádzať flintu do žita. Suma sumárum, všetko je otvorené a verím, že Levice skončia v skupine minimálne na tom treťom mieste. Za koncepčnú dlhoročnú prácu si to rozhodne zaslúžia.