Máme nového európskeho šampióna!

Prekliatie víťaza základnej časti nezlomil ani Real Madrid. V euroligovom finále sa totižto zo zaslúženej výhry raduje grécky Panathinaikos. Tím, ktorý po minuloročnom fiasku zázračne vstal z mŕtvych.

Na úvod by som sa rád, aj v spojení s tým, čo zaznelo vyššie, pozrel do nie tak príliš dávnej minulosti. Konkrétne sa vráťme späť v čase do dňa 14.04.2023. V tento deň totižto odohral Panathinaikos posledný zápas základnej časti Euroligy v sezóne 2022/23. Vlaňajší Panathinaikos nepostúpil ani len do play off. Môže byť niečo ešte horšie? Ale áno. Vlaňajší Panathinaikos totižto skončil predposledný v celej základnej časti!

A len na pripomenutie, na posledný domáci zápas s Albou Berlín vtedy prišlo 4 120 divákov. No a aby sme nezabudli, OAKA, domáca hala tohto gréckeho tímu má kapacitu približne 18 000 divákov. Každý asi v tomto momente vedel, že zmena je nevyhnutná. Dimitrios Giannakopoulos, svojrázny majiteľ gréckeho klubu, začal od hlavy. Priniesol z Efesu trénera Atamana, čo sa zdalo byť ako výborný prvý krok.

Nikoho asi neprekvapí, že z tímu, ktorý hral v sezóne 2022/23, nezostal kameň na kameni. Až na dvoch hráčov (Grigonisa a Kalaitzakisa), sa káder totálne obmenil a prišli sem hviezdy ako Sloukas, Nunn, Grant, Lessort, Mitoglou, Hernangomez či Vildoza a Papapetrou. Jasné, to by asi nebolo možné bez poriadneho navýšenia rozpočtu, no na to sa v tomto čase zrejme pán Dimitrios nepozeral.

Ciele? Len tie najvyššie!

Keď sa po minuloročnej spackanej sezóne Giannakopoulos vyjadril, že tento rok majú len tie najvyššie ambície, mnohí sa tomu pred začiatkom novej sezóny schuti zasmiali a neverili, že tréner Ataman urobí zázraky na počkanie. Lenže, tréner Ataman ich urobil. Pravda, s takou hráčskou kvalitou by asi bolo ťažké nedostať sa napr. do play off, keďže tím bol nabitý hviezdami už od začiatku novej sezóny, no aj tak.

Do OAKA sa vrátili ľudia a tohtosezónny priemer nakoniec skončil na čísle 15 a pol tisíc fanúšikov, čo je v porovnaní s minulou sezónou nárast o približne 150 %. Aj výkony aténskeho klubu sa stále zlepšovali až z toho nakoniec bolo druhé miesto po základnej časti Euroligy. Tú ovládol práve ich finálový súper, Real Madrid.

Ťažký izraelský oriešok

Po play-in bolo jasné, že Panathinaikos sa stretne v súboji o postup do final four s nepríjemným tímom Maccabi Tel-Aviv. O tom, že to nebol asi úplne ideálny súper do štvrťfinále play off, svedčil v tomto čase aj fakt, že Maccabi vyhralo s Panathinaikosom obidva zápasy v základnej časti.

Čo čert nechcel, Maccabi na úvod série vyhralo aj tretí zápas v sezóne, po ktorom sa tréner Ataman vyjadril, že ak sa Panathinaikos nedostane do final four, tak on už budúci rok na lavičke Panathinaikosu nebude. Následne prišla „povinná“ výhra v zápase číslo 2, ktorá znamenala, že sa séria presunula do Belehradu (kde Maccabi hralo svoje domáce zápasy), za stavu 1:1.

Cieľ bol jasný, vyhrať aspoň jeden duel na palubovke súpera. Lenže, v Game 3 sa to po nevydarenom konci nepodarilo a pred zápasom číslo 4 mal grécky tím nôž na krku. Pri vedení izraelského tímu o sedem bodov pár minút pred koncom zápasu sa nad Aténami sťahovali mračná. Napriek tomu však Panathinaikos tento zápas. A následne v Game 5 aj celú sériu famózne otočil a postúpil do final four, kde ich čakalo turecké Fenerbahce.

Dva zápasy k nesmrteľnosti

Keď som písal preview k final four, tipoval som Panathinaikos na čierneho koňa, čo sa mi aj potvrdilo. Dokonca sa mi podarilo uhádnuť celkové umiestnenie všetkých tímov, čo sa mi teda veru často nestáva.

Každopádne, po presvedčivom výkone v záverečnej štvrtine semifinálového stretnutia proti tureckému tímu už bolo jasné, že Panathiniakos sa v nedeľu môže stať siedmykrát vo svojej histórii šampiónom Euroligy. Finálový súper bol však z kategórie najťažších, keďže to nebol nik iný ako práve Real.

Zlý začiatok, dobrý koniec

Týmto mottom by sme mohli v stručnosti popísať finálové stretnutie. Ešte pred ním sme mali možnosť sledovať zápas o tretie miesto, ktorý nakoniec po dramatickej koncovke na svoju stranu strhol Olympiakos, ktorý sa tak môže tešiť aspoň z bronzu. Podobne napínavý duel sa čakal aj od finále.

Lenže, po prvej štvrtine to s aténskym klubom nevyzeralo vôbec dobre. Dostal až 36 bodov a prehrával 11-bodovým rozdielom. Real šlapal ako hodinky a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niečo v ďalších minútach malo zmeniť. Panathinaikos však do polčasu znížil na rozdiel piatich bodov, čo im prinieslo nový vietor do plachiet.

V tretej štvrtine predviedol tím trénera Atamana neskutočnú defenzívu, ktorej sekundoval celkom slušný útok a tak sme tu pred záverečnou desaťminútovkou mali vedenie Panathinaikosu o tri body v pomere 64:61. Zápas bol však otvorený a mala nás tak čakať dosť možno najlepšia štvrtina sezóny. To sa však ani náhodou nestalo.

Grécky tím predviedol ofenzívny uragán, v poslednej štvrtine dal až 31 bodov a celý zápas ovládol v pomere 95:80. Fantastickí grécki fanúšikovia hnali svojich miláčikov počas celého duelu, no najmä na jeho konci mal z toho človek miestami až zimomriavky. Keď by som si chcel rypnúť, tak by ma ale dosť zaujímalo, koľko z nich bolo na tom spomínanom zápase s Albou Berlín, no to sem ťahať teraz nejdem.

Kostas the MVP

Tréner Ataman po tradičných zdvihnutých zatnutých pästiach neskrýval obrovské emócie. V pozápasovom rozhovore spomenul aj svojho otca, ktorý mu pred mesiacom zomrel a venoval mu toto víťazstvo. Bolo to vskutku emotívne a dojemné. Nech je ten Ergin aký je, v tomto momente mi ho bolo naozaj ľúto a zároveň musím uznať, že (nielen skrz túto smutnú udalosť), mu ten titul doprajem.

Najlepším hráčom finále sa stal Kostas Sloukas, borec, ktorý, mierne paradoxne, ešte vlani hral za úhlavného nepriateľa „zelených“, Olympiakos. Za 25 minút zaznamenal 24 bodov, neminul ani jednu strelu z poľa a trafil štyri trojky. Výborne mu sekundovalo aj duo Nunn (21b) a Lessort (17b, 6d).

Koniec krásnej sezóny

Výnimočná Euroligová sezóna 2023/24 je za nami. Priniesla nám mnohé pekné momenty, napínavé zápasy, skvelé akcie a vyvrcholenie v Berlíne, ktoré prinieslo Panathinaikosu zisk siedmeho euroligového primátu. A aby som nezabudol, potrebovali na to rovnaký počet finálových účastí, t. j. vo finále neprehral Panathinaikos ešte ani raz.

Kredit si však určite zaslúži aj Real Madrid, ktorý mal až na finále fantastickú sezónu, ktorú však nedotiahol do úspešného konca. Šancu však bude stále mať aspoň v domácej lige. Klobúk dole aj pred Olympiakosom, ktorý nakoniec skončil tretí a taktiež nám celú sezónu predvádzal atraktívny basketbal.

Gratulácia rovnako tak patrí štvrtému Fenerbahce, ako aj neúspešným štvrťfinalistom a vlastne každému hráčovi, trénerovi či členovi realizačného tímu, vďaka ktorým je pre mňa Euroliga najatraktívnejšou basketbalovou ligou sveta. V sezóne 2024/25 sa určite máme na čo tešiť. A to aj s novým prírastkom, víťazom Eurocupu z Paríža. Do skorého videnia, Euroliga!