Belehradská kríza? Ale kdeže, toto je už tragédia!

Dovolím si tvrdiť, že v basketbalovom svete neexistuje miesto s lepšou atmosférou ako Belehradská aréna. O tú sa delia dva tímy – Crvena Zvezda a Partizan Belehrad. Práve druhý menovaný tím však prežíva hernú aj výsledkovú krízu, na akú si tamojší fanúšikovia – Grobari, len tak nepamätajú. A dávajú to aj patrične najavo…

Najvyšší rozpočet v histórii klubu (27 miliónov eur), na papieri silné importy a kvalitná zostava. K tomu všetkému verní fanúšikovia a trénerská legenda. Čo sa tak asi môže pokaziť?

Slabý úvod sezóny

Na úvod len veľmi v skratke, v Belehrade to na strane čierno-bielych nie je dobré de facto už od začiatku sezóny 2025/26. Rozpačité výkony, málo víťazstiev a rezignácia Željka Obradoviča mali svoje doterajšie vyvrcholenie v domácom zápase proti Bayernu Mníchov v Eurolige, kde ultras Partizanu – Grobari, na svojich hráčov pískali, bučali a po zápase mali s hráčmi aj veľmi nepríjemnú výmenu názorov.

Po tomto zápase sa však vášne aspoň na chvíľu upokojili a Partizan vyhral okrem zápasu s Mníchovom aj dva zápasy v domácej Jadranskej lige a hlavne, euroligové večné derby proti Crvenej Zvezde. V tomto momente to vyzeralo, že kríza by mohla byť zažehnaná a všetko pôjde do starých koľají čoskoro už aj s novým trénerom. Lenže, potom prišiel domáci zápas s Virtusom Bologna, ktorý fanúšikom doslova strhol z očí ružové okuliare.

Kríza sa mení na tragédiu v priamom prenose

Domáci súboj s talianskym družstvom bol zrejme len akousi predzvesťou toho, čo ešte len príde. Prehra 68:86 na domácej palubovke bola bolestivá a vcelku aj prekvapivá. Avšak, na stranu druhú, úplne zaslúžená. Fanúšikovia neboli nadšení, no vzhľadom na šnúru výhier nebrali túto porážku ako úplný koniec sveta. O dva dni na to však prišiel zápas na horúcej pôde Kaunasu a ten už doslova rozčertil aj tých najvernejších priaznivcov Partizanu.

Prehra o hrozivých a hanebných 41 bodov bola pre mnohých obrovským sklamaním a frustráciu si Grobari vybíjali najmä na sociálnych sieťach. Navyše, išlo o najvyšší bodový rozdiel v tejto sezóne a o zápas, ktorý opätovne podčiarkol na jednej strane miestami deravú obranu čierno-bielych a na druhej strane mizerný útok. Ak by ste si však mysleli, že to najhoršie už prišlo, boli by ste na omyle. Po povinnej výhre v Jadranskej lige v Krke totižto prišiel na druhý sviatok vianočný ďalší domáci duel, tentokrát proti izraelskému Maccabi Tel Aviv.

Prvá štvrtina priniesla riadnu prestrelku a skončila v pomere 31:30 pre domácich. Následne sa však začali diať veci. Partizan totižto prehral ďalšie dve štvrtiny rozdielom 34 bodov v pomere 28:62 a fanúšikovia neverili svojim očiam. Hoci domáci v závere znížili potupný rozdiel „len“ na 25 bodov, zápas aj tak prehrali vysoko, 87:112.

Piskot, bučanie, hádky

Po zápase v Kaunase bol toto prvý domáci duel Partizanu a opäť raz sa pískalo na hráčov už aj v úvode. Nový tréner Joan Peñarroya tak nezažil zrovna najmilšie privítanie. O to viac to platí, keďže fanúšikovia stále nesú veľmi ťažko odchod ich milovaného Željka Obradoviča z pozície trénera. Najviac si to však odniesol pivot Tyrique Jones, na ktorého fanúšikovia pískali a bučali aj počas zápasu, a to takmer vždy, keď mal loptu.

Po zápase mal dokonca verbálnu konfrontáciu s niektorými z Grobarov a následne nahnevane odkráčal do šatne. A to len pripomeniem, že ide stále o jedného z najlepších hráčov Partizanu. Fanúšikom však má vadiť jeho prístup a viacerí odborníci sa vyjadrili po zápase s izraelským tímom, že Jones by mal v Partizane čím skôr skončiť a to pre jeho vlastné dobro a kariéru, keďže ho fanúšikovia vyslovene nemajú radi. Navyše, nejde o jeho prvý takýto konflikt s čierno-bielymi belehradskými fanúšikmi.

Svoje si však v zásade vypočuli všetci hráči. Výkon bol opäť raz na úrovni celého tímu veľmi chabý a priam až odovzdaný, nehovoriac o nefungujúcej obrane. Pozitívnu zmenu nepriniesol ani nový hráč z NBA, Cameron Payne, ktorý však bol aj tak najlepším hráčom domácich. Vzťahy medzi hráčmi, resp. klubom a fanúšikmi sú však aktuálne naozaj veľmi napäté.

Čo ďalej?

V tejto chvíli problémom v Partizane nie je však len jeden hráč či vyššie spomenuté prehry. Problém je oveľa hlbší. Tím pôsobí rozhádzane, bez sebavedomia a bez emócie, ktorá bola pre Partizan a jeho hráčov vždy typická. Na palubovke to často vyzerá tak, akoby hráči sami nevedeli, čo vlastne chcú hrať, a na tribúnach sa z frustrácie stáva hnev a z fandenia piskot a bučanie. Joan Peñarroya prišiel do mimoriadne ťažkej situácie a sotva možno čakať, že všetko otočí zo dňa na deň. Lenže, Euroliga nečaká a fanúšikovia v Belehrade už vôbec nie, pohár im už dávno pretiekol. Každý ďalší slabý výkon len prehlbuje priepasť medzi tímom a Grobarmi.

Ak sa Partizan rýchlo nespamätá, nezačne brániť a neukáže chuť bojovať, táto sezóna môže dopadnúť veľmi zle, a to na všetkých frontoch. Momentálne to však vyzerá tak, že v Belehrade sa nehrá o víťazstvá, ale o trpezlivosť fanúšikov – a tej už veľa nezostáva. Najmä po ďalšom výbuchu proti už spomínanému Maccabi Tel Aviv. Navyše, séria troch vonkajších zápasov vo Valencii, Monaku a Barcelone rozhodne nie je tým ideálnym odrazovým mostíkom vpred pre momentálne až 18. tím Euroligy.