Kliatba je zlomená
Euroligová sezóna 2025/26 je na konci a po viac ako siedmich mesiacoch poznáme jej šampióna. Final Four v Aténach nám prinieslo nielen skvelý basketbal, ale aj zlomenie jednej veľkej kliatby. Prvýkrát v novodobej histórii súťaže sa totiž z celkovej výhry mohol tešiť víťaz základnej časti.
Hoci sa to môže zdať ako jeden veľký paradox, kliatba spomenutá v úvode dnešného blogu trvala od sezóny 2016/17, teda od zmeny euroligového formátu z viacerých skupín na dnešný formát, kde sa v základnej časti stretne každý s každým dvakrát. Víťazi základnej časti nedokázali doposiaľ ani jeden jediný krát potvrdiť svoje postavenie v play-off, resp. vo Final Four. V dvoch prípadoch zlyhali ako Real Madrid, tak aj Barcelona a Olympiakos. Jedenkrát sa uvedenú pomyselnú kliatbu nepodarilo zlomiť CSKA Moskve a Fenerbahce. Poďme však pekne po poriadku.
Semifinále podľa papierových predpokladov
V prvom semifinále sa v piatok stretli Olympiakos a Fenerbahce, teda víťaz základnej časti so štvrtým najlepším tímom po 38 dueloch. Olympiakos zvládol toto stretnutie spôsobom štart-cieľ, pričom svojmu tureckému súperovi nedovolil prakticky nič. Fenerbahce nastrieľalo len 61 bodov a keďže inkasovalo až 79, z výhry sa právom tešilo grécke družstvo. Rozhodujúca bola najmä agresívna obrana Olympiakosu, ktorý súperovi nedovolil dostať sa do výraznejšieho náporu. Grécky tím zároveň potvrdil rolu jedného z hlavných favoritov na celkový triumf a pred finále vyslal španielskej dvojici Real Madrid – Valencia jasný odkaz – na piaty pokus v rade si už titul nedáme!
Valencia mala rozprávkovú euroligovú sezónu. Zázračne otočila štvrťfinálovú sériu s Panathinaikosom (ktorý by bol mimochodom domácim tímom na Final Four) a po skvelej základnej časti si brúsila zuby aj na Real Madrid. Kráľovský veľkoklub však previedol ofenzívny uragán. A podobne ako aj Olympiakos zvládol svoj semifinálový súboj bez výraznejších problémov, a to v pomere 105:90. Real od úvodu diktoval tempo hry, výborne si pomáhal v tranzícii a Valencii robil obrovské problémy najmä rýchlym pohybom lopty a vysokou úspešnosťou streľby. Zloženie finálovej dvojice tak bolo nepochybne zaslúžené.
Podarí sa to na deviaty pokus?
Ako už bolo spomenuté, Olympiakos ako víťaz základnej časti v minulosti rovno dvakrát nedokázal z tejto pozície získať euroligový titul. Ako sa však hovorí, do tretice všetko dobré, no nie? Finálový zápas mal výborné grády a nezaujatý divák si musel prísť na svoje. Tímy sa striedali vo vedení, no žiadne družstvo si nedokázalo vybudovať rozhodujúci náskok v priebehu stretnutia. Až za stavu 80:80 v záverečnej štvrtine sa podarilo Olympiakosu zlomiť svojho súpera.
Grécky veľkoklub ťažil zo širokej rotácie, keďže do stretnutia sa zapojili všetci hráči. Zároveň, v rozhodujúcich chvíľach sa ukázali aj pevnejšie nervy a možno o niečo väčšia chuť zvíťaziť. Hoci Real nepredal svoju kožu lacno, Olympiakos to zvládol. Získal po dlhých trinástich rokoch ďalší euroligový titul po výhre 92:85 a oplatil tak zároveň španielskemu tímu trpkú prehru z finále zo sezóny 2022/23.
MVP Final Four sa stal Evan Fournier, ktorý vo finále predviedol skvelý výkon, pričom zaznamenal 20 bodov, 5 doskokov a 4 asistencie za 27 minút a to všetko pri štatistike +- na úrovni +22! Treba však dodať, že titul nebol len o individuálnych výkonoch. Olympiakos počas celej sezóny pôsobil ako mimoriadne konzistentné družstvo, ktoré ťažilo práve zo šírky svojho kádra.
Navyše, keď nefungovala streľba, podržala ho obrana. Keď sa trápili lídri, prišli hráči z lavičky. A práve tieto faktory boli možno najväčším rozdielom oproti predchádzajúcim víťazom základnej časti, ktorí vo vyraďovacej časti „zhoreli“ pod tlakom veľkých očakávaní.
Rekapitulácia sezóny
Euroligový ročník 2025/26 bol skvelý. Priniesol nám veľa dobrých zápasov, napínavých koncoviek a hlavne, tešil nás, fanúšikov basketbalu. Formát s 20 tímami bol zaujímavý a hoci niektoré tímy stratili šance zabojovať o vyraďovacie boje predčasne, dovolím si tvrdiť, že aktuálny počet tímov je pre túto súťaž ideálny a nemenil by som ho.
26. sezóna novodobej histórie Euroligy nám priniesla až desať trénerských zmien, čo len potvrdzuje, že v Eurolige sa prehry neodpúšťajú. Pri rozhodovaní sa celkovo prestriedalo až 70 rozhodcov z 24 krajín. MVP základnej časti sa stal Saša Vezenkov z Olympiakosu, ktorý sa stal aj najlepším strelcom. Naopak, MVP play off sa stal Jean Montero z Valencie. Už spomínaným MVP Final Four sa stal Evan Fournier. Trénerom roka sa stal zaslúžene tréner Valencie, Pedro Martinez.
Najvyššiu priemernú návštevu zaznamenali v Panathinaikose (viac ako 18 500 divákov/zápas). Priemerná návšteva celej súťaže činila viac ako 9 500 divákov/zápas, pričom všetky zápasy spolu naživo sledovalo viac ako 3,7 milióna divákov.
Na záver nám zostáva veriť, že euroligová sezóna 2026/27 bude minimálne tak dobrá, ako tá uplynulá. Ja osobne som si veľmi užil ako základnú časť, tak aj play off a Final Four. A čo vy? Ako by ste zhodnotili tento ročník?
