Zmŕtvychvstanie tureckej spiacej šelmy

Basketbalová sezóna 2025/26 je v plnom prúde a niektoré tímy majú za sebou odohratých už viac ako 15 súťažných zápasov. Výnimkou nie je ani tím, o ktorom bude dnešný blog. A verte tomu či nie, do dnešného dňa ho na domácej palubovke nedokázal nikto poraziť. No a vonku? Tam dokázal vyhrať až šesťkrát z deviatich prípadov. A nie, nie je to ani Fenerbahce a ani Anadolu Efes.

Dnešný blog nebude dokonca ani o Galatasarayi, treťom z „veľkej štvorky“ istanbulských tímov. Práve naopak, bude o „čierno-bielych“ borcoch z častokrát prehliadaného Besiktasu Istanbul.

Besiktas je v basketbalovom svete dlhodobo podceňovaným klubom, a to najmä z dôvodu dlhodobej nekonzistentnosti, ako aj viac ako trinásťročného čakania na akúkoľvek trofej. To sa mohlo skončiť už tento rok a Besiktas mal na to hneď dve príležitosti. Tú prvú – vo finále tureckej ligy proti Fenerbahce v sérii hranej na štyri víťazné zápasy nevyužil, keďže svojho súpera dokázal poraziť len jeden jediný raz. Podobne to dopadlo aj pred necelými dvomi mesiacmi vo finále tureckého superpohára, kde Besiktas opäť raz podľahol Fenerbahce, tentokrát veľmi tesným rozdielom v pomere 83:85.

Stavebný kameň úspechu? Tréner

Ako to už v športe býva, prvý kto v tíme končí, keď sa nedarí, je tréner. Tréner je tak, mnohokrát neprávom, prvým na rane. Lenže, v prípade Besiktasu je tréner práve tou osobou, ktorá tento tím výrazne pozdvihla. Reč je o stále len 39-ročnom srbskom mágovi Dušanovi Alimpijevičovi. Tohto impulzívneho trénera pozná zrejme každý basketbalový priaznivec, keďže okrem toho, že je tréner Besiktasu, tak nedávno sa stal aj trénerom srbskej reprezentácie.

Alimpijevičova stopa je v Besiktasi už tretím rokom a tento klub nepochybne výrazne pozdvihol. Či už ide o nedávne úspechy v lige, kde bol v uplynulých dvoch sezónach jeho tím na druhom a treťom mieste alebo aj v EuroCupe, kde bol predvlani dokonca s Besiktasom až v semifinále.

Srbský tréner preferuje útočný basketbal, o čom svedčia aj priemery Besiktasu v tejto sezóne. Ako v tureckej lige, tak aj v EuroCupe priemerujú „čierno-bieli“ viac ako 90 bodov na zápas. Navyše, súperov držia pravidelne pod 80 bodov na zápas, čo je na turecké pomery veľmi slušné.

Nemenej dôležitý bod: Súpiska

Pri pohľade na súpisku Besiktasu zistíme, že je tento rok naozaj veľmi nabitá. Pod košom operuje známy Chorvát Ante Zizič a okrem neho má skúsenosti z NBA aj Devon Dotson či veterán Anthony Brown. Na rozohrávke je výborný zase Jonah Mathews, ktorý má aj euroligové skúsenosti. Z najlepšej európskej súťaže majú skúsenosti napríklad aj ďalší pivot Ismael Kamagate či krídelník Vitto Brown.

V prípade Turecka je dlhodobý problém s kvalitou domácich hráčov. V Besiktasi však ani tento problém nie je nijaký výrazný, keďže trojica Canberk Kus, Yigit Arslan a Berk Ugurlu pravidelne hráva dvojciferný počet minút v každom jednom zápase. Navyše, všetci traja v sezóne priemerujú nad 6 bodov na zápas.

Je teda zrejmé, že Besiktas to má poskladané naozaj dobre a to nielen čo sa týka základnej päťky, ale aj v prípade lavičky.

Výsledky

Ako som už v úvode spomínal, Besiktas spravil zo svojej domácej haly nedobytnú pevnosť. A aby to neboli len prázdne slová, v EuroCupe napríklad zničili Bourg o 30 bodov (90:60) či Londýn o 26 bodov (99:73). V domácej lige porazili euroligový Anadolu Efes (78:69), Turk Telekom (77:72), Bursaspor (88:70) a včera Manisu 79:65.

Besiktas však lúpil aj na palubovkách súperov, a to už dokonca šesťkrát. Najnovšia výhra prišla opäť proti Turk Telekomu, tentokrát v Eurocupe (93:84) a v domácej lige porazili postupne Mersin, Erokspor, Trabzonspor a Merkezefendi.

Jednoduchou matematikou si tak už možno viacerí z vás vypočítali, že Besiktas to má v domácej lige 9-0, čo znamená jediné, prvé miesto v tabuľke. Besiktas je zároveň jediným tímom, ktorý v tureckej lige ešte neokúsil trpkosť porážky a to je nepochybne úctyhodné.

Vyhliadky do ďalších zápasov

Besiktas to má zatiaľ v tejto sezóne 15-3, čo je bilancia, s akou zrejme nepočítal ani ten najväčší optimista. Každopádne, najhoršie, čo by sa teraz mohlo v prípade Besiktasu stať, je uspokojenie sa s výsledkami. Nakoľko ich trénuje tréner Alimpijevič, neočakávam, že sa niečo podobné udeje, no pri pohľade na ich zápasový program zistíme, že najbližšie zápasy môžu byť viac než zradné. Totižto, dovolím si tvrdiť, že minimálne v nasledujúcich troch dueloch, bude turecký tím favoritom.

A to menovite v EuroCupe proti gréckemu Panioniosu, vonku proti aktuálne trápiacej sa Karsiyake a opäť doma v EuroCupe proti litovskému Lietkabelisu. V týchto zápasoch nemôže prísť k akémukoľvek, čo i len náznaku podcenenia súpera, keďže to je mnohokrát cesta do pekla.

Besiktas však má sezónu rozohratú výborne. V EuroCupe a hlavne v domácej lige predvádza skvelé výkony a ich forma je ohromná. Veď za posledných sedem týždňov prehrali len jediný duel, a to o tri body v Podgorici. Musím povedať, že ma takéto príbehy tešia. A verím, že ho v tejto sezóne Besiktas napíše tak, že v jej závere bude z toho aspoň jeden titul. Vylúčené to rozhodne nie je.