O jednej katastrofálnej sezóne

Domáce basketbalové ligy v Európe majú oproti NBA jednu vec, ktorú v zámorskej lige nenájdete. A to je možnosť zostupu. V dnešnom blogu sa pozrieme do najvyššej španielskej ligy, kde v tejto sezóne (môže) nastať v tejto súvislosti senzácia na úkor tímu, ktorý pred tromi rokmi vyhral EuroCup a mal tak garantovanú miestenku v Eurolige pre sezónu 2023/24.

Španielska liga je najkvalitnejšou domácou basketbalovou ligou v Európe a tento primát si drží, dovolím si tvrdiť, už dlhé roky. Formát súťaže je veľmi zaujímavý. 18 tímov bojuje len o osem postupových miest do play off, pričom dva tímy s najhoršou bilanciou zostúpia do druhej najvyššej ligy. Samotná liga je veľmi, ale naozaj veľmi vyrovnaná. A spravidla sa o postupujúcich do play off, ako aj o zostupujúcich do druhej ligy rozhoduje až v poslednom či predposlednom kole základnej časti. No a zatiaľ to vyzerá tak, že tento ročník nebude výnimkou.

Sezóna na zabudnutie

Poďme sa už teraz zamerať na družstvo, ktorému bude v dnešnom blogu venovaná pozornosť. Ak by ste hádali, že by mohlo ísť o Gran Canariu, hádali by ste správne. Kanárici ku dnešnému dňu nevyhrali súťažný zápas už takmer dva mesiace a ťahajú šnúru ôsmich prehier v rade. A aby toho nebolo málo, až päť z nich bolo pred domácimi priaznivcami.

Pod trénerom Jakom Lakovičom sa už riadne trasie stolička a pri pohľade na tabuľku španielskej ligy sa tomu ani nemožno čudovať. Gran Canaria je totižto s bilanciou 7 výhier a 18 prehier až na 15. mieste, len jeden jediný zápas nad zónou zostupu, kde by sme aktuálne s bilanciou 6 výhier a 19 prehier našli Andorru a poslednú Granadu (3-22). Navyše, španielsky tím predčasne skončil aj v Lige majstrov, kde sa im stala osudnou v skupine TOP 16 práve domáca prehra s českým majstrom – Nymburkom v pomere 82:92.

Z histórie sa žiť nedá

Nielen v basketbale, ale aj v iných športoch platí staré známe pravidlo, že z histórie sa žiť nedá. A pritom, posledných pár rokov bolo v Gran Canarii vcelku veselých. V sezóne 2018/19 si prvýkrát vo svojej histórii zahrali Euroligu, v ktorej však napokon pôsobili len jeden jediný rok. Gran Canaria sa ale stala stabilnou súčasťou EuroCupu, v ktorom ešte v sezóne 2014/15 získala striebro. Totožné umiestnenie zopakovali aj v minulej sezóne, kde prehrali vo finále s Hapoelom Tel Aviv.

K návratu do Euroligy mali najbližšie po sezóne 2022/23, v ktorej EuroCup síce vyhrali, no napriek tomu sa rozhodli nevyužiť právo štartovať v Eurolige a to najmä s ohľadom na finančnú náročnosť tejto súťaže v spojení s domácou ligou. Rovnako tak sa vedenie klubu obávalo, že by sa mohla zopakovať euroligová sezóna, v ktorej skončili v domácej lige až na 12. mieste s bilanciou 14 výhier a 20 prehier.

Po minulej sezóne sa v Gran Canarii dokonca rozhodli k radikálnemu kroku. Vymeniť EuroCup za čoraz kvalitnejšiu Ligu majstrov. Hoci išlo o vcelku prekvapivé rozhodnutie, len potvrdilo, že v prípade Gran Canarie už človek musí čakať naozaj všetko. V Lige majstrov to však, ako som už písal, v tejto sezóne príliš veľká sláva nebola, keďže „GranCa“ sa nedostala ani medzi osmičku najlepších tímov.

Rovnako tak je zaujímavé pripomenúť aj to, že hoci sa Gran Canarii v Európe vcelku za uplynulých 11 rokov darilo, o španielskej lige to tak úplne povedať nemôžeme. V tomto období sa totižto „GranCa“ len jeden jediný krát dostala do finále (2015/16), v ktorom však neuspela a dvakrát bola ešte v semifinále (2017/18 a vlani).

Kvalita tam je, ale…

Pri pohľade na súpisku minuloročného finalistu EuroCupu sa nejeden basketbalový fanúšik chytí za hlavu, keďže s kvalitou, akou Gran Canaria disponuje, je tohtoročný (zatiaľ) prepadák obrovským sklamaním. Hráči ako Mike Tobey, Chimezie Metu, Andrew Albicy, Nicolas Brussino, Pierre Pelos či Kassius Robertson majú svoju kvalitu a v Európe si medzičasom vybudovali aj zvučné meno. Navyše, stále vcelku mladý tréner Jaka Lakovič patrí medzi jedných z najlepších trénerov na starom kontinente.

V Gran Canarii to však aj tak škrípe. Pravda, niekedy sa sezóna jednoducho nevydarí, to sa môže stať, no tento rok to tam doslova smrdí prúserom. Kedysi nedobytná pevnosť španielskeho družstva, hala Gran Canaria Arena, je tento rok terčom „rabovania“ zo strany súperov a Gran Canaria má dokonca najhoršiu domácu bilanciu spomedzi všetkých tímov hrajúcich španielsku najvyššiu súťaž (3 výhry a 10 prehier).

Do konca sezóny však na španielsky tím čaká ešte deväť duelov. Šance na play off už nejaký ten čas nie sú reálne a tak hlavným cieľom bude, samozrejme, záchrana v súťaži. Pri pohľade na zvyšných súperov Gran Canarie v spojení s ich aktuálnou formou to však rozhodne nebude jednoduchá záležitosť. Gran Canaria hrá totižto vonku proti Baskonii, Barcelone, Malage či Valencii. Navyše, aj doma ich čaká ešte Tenerife či Manresa.

Dovolím si však tvrdiť, že stále nie je úplný dôvod na paniku. Predsezónne ciele sa splniť rozhodne nepodarí, to je jasné, napriek tomu ale musí „GranCa“ vo zvyšných zápasoch poriadne zabrať. Hoci si nemyslím, že by nakoniec skutočne zostúpili do druhej ligy, zostávajúce duely rozhodne nemôžu podceniť. Aktuálne z nich už totiž nejde taký rešpekt ako kedysi a súperi tak jednoznačne cítia šancu na výhru v každom jednom zápase.