Eurocup či Liga majstrov? Kto je európskou dvojkou?

Najlepšou, najsledovanejšou a najkvalitnejšou európskou basketbalovou súťažou je bezpochyby Euroliga. Povestné druhé miesto dlhodobo patrilo Eurocupu. V poslednom čase sa však čoraz častejšie hovorí o basketbalovej Lige majstrov pod hlavičkou FIBA. Dostala sa táto súťaž už kvalitou pred Eurocup? Poprípade, dostane sa tam vôbec niekedy alebo bude FIBA stále zaostávať za ULEBom?

Futbalový svet obletela pred pár rokmi myšlienka o založení Superligy. Široká športová verejnosť sa vtedy rozdelila na dva tábory, na jej priaznivcov a zarytých odporcov. Najmä rady odporcov argumentovali aj tým, že v Európe podobný typ súťaže neexistuje v žiadnom športe a že by išlo o akýsi športový monopol. To však úplne nie je pravda. Najlepším príkladom je basketbalová Únia európskych basketbalových líg (ULEB), ktorá má od roku 2000 pod palcom ako Euroligu, tak aj Eurocup.

ULEB vs. FIBA

Oboje spomínané súťaže sú absolútne mimo kompetencie FIBA, Medzinárodnej basketbalovej federácie, pod záštitou ktorej sa hrajú všetky domáce klubové súťaže. Tento spor má za príčinu absenciu euroligových hráčov na kvalifikáciách na majstrovstvá sveta či Európy, ako aj nutnosť prispôsobenia sa tímov z domácich súťaží rozvrhu Euroligy a Eurocupu. Hoci Eurocupové tímy nikdy nehrajú v tejto súťaži viac ako jeden zápas za týždeň, princíp zostáva rovnaký. FIBA tento stav kritizovala, no dlho proti nemu nič spravila. To sa však zmenilo najmä vytvorením basketbalovej Ligy majstrov a obdoby futbalovej Európskej ligy – FIBA Europe Cupu.

Eurocup má stále zvučné meno, avšak výrazne utrpel odchodom silných značiek do Ligy majstrov. Galatasaray, Brescia, Limoges, Unicaja Malaga, Bursaspor či Tofas. Viete, čo majú tieto špičkové európske kluby spoločné? Áno, všetky z nich hrali v Eurocupe ešte 3-4 roky dozadu, resp. taký Bursaspor ešte aj minulú sezónu. Dvíhali kvalitu súťaže a Bursaspor bol napríklad pred dvomi rokmi dokonca vo finále tejto súťaže a bojoval o postup do Euroligy. Práve víťaz Eurocupu má totižto minimálne na jeden rok právo účasti v Eurolige.

Eurocup

Euroliga je lákadlom mnohých tímov, keďže sa v nej točia obrovské peniaze. Avšak, ak nemáte dostatočne kvalitný a hlavne široký káder, pohoríte aj v Eurolige, aj v domácej lige. To je presne prípad Gran Canarie, ktorá odmietla účasť v Eurolige tento rok aj napriek tomu, že vlani zvíťazila v Eurocupe. Ďalším ťahákom je v Eurocupe aj garancia minimálne 18 zápasov v základnej časti. Kritizovaný však bol aj systém nasadzovania do play off a aj play off ako takého. Totižto až do tejto sezóny zo skupiny postupovalo až osem tímov z desiatich.

V play off sa potom hralo iba na jeden zápas s tým, že výhodu domáceho prostredia mal vždy tím, ktorý bol v základnej časti lepšie umiestnený. Tento formát sa síce tento rok mierne zmenil, keďže prvé dva tímy postupujú z každej skupiny priamo do štvrťfinále a tímy na treťom až šiestom mieste do osemfinále, avšak, aj tak je Eurocupu vytýkaný systém súťaže.

Osobne túto novinku považujem za prospešnú, pretože ak napríklad mal tím skóre 4-14 v základnej časti a skončil ôsmy, stále mohol pomýšľať na titul v prípade, ak porazil prvého z druhej skupiny v osemfinále hranom na jeden zápas a to aj v prípade, ak by tento tím mal skóre napríklad 16-2 v základnej skupine.

Liga majstrov

Ak by som plynule preskočil k Lige majstrov, tak tá si svoje meno vybudovala za posledných pár rokov tak, že mnohí ju už teraz považujú za lepšiu súťaž ako je Eurocup. Najväčšími plusmi súťaže sú určite skupiny, ktorých je až osem, plus taktiež kvalifikácia, z ktorej sa víťaz ktorejkoľvek európskej ligy môže dostať do hlavnej súťaže. Miernym mínusom je však taktiež slabá konkurencieschopnosť niektorých už v skupinách nasadených tímov. Totižto rozdiel medzi takým Štetínom a Malagou je obrovský. Rovnako tak sa v tejto súťaži málokedy stane, že výrazný kurzový outsider porazí kurzového favorita.

Z ôsmich štvorčlenných skupín následne víťazi postupujú do nadstavbovej časti a tímy na druhých a tretích miestach postupujú do play-in, kde si to rozdajú taktiež o postup do nadstavbovej časti. V nej si šestnástka najlepších, rozdelená opäť na skupiny po štyroch tímoch, zahrá o osem miesteniek do štvrťfinále. Úspešní štvrťfinalisti následne postupujú do Final Four.

Tento systém súťaže sa mi zdá byť férovejší a rovnako tak zaujímavejší pre nezaujatého fanúšika, hoci aj posledný tím Eurocupu má istých 18 zápasov, kdežto v Lige majstrov si tí najmenej úspešní zahrajú iba šesť duelov. Najlepšie tímy v jednotlivých súťažiach sú však, dovolím si tvrdiť, kvalitou porovnateľné.

Záver

Veľkým ťahákom pre Eurocupové tímy je už spomínaná účasť v Eurolige. Víťaz Ligy majstrov okrem miliónového šeku získa „len“ právo účasti na Interkontinentálnom pohári FIBA, ktorý však ani zďaleka nemá takú prestíž ako práve Euroliga. Z hľadiska mediálneho je na tom v súčasnosti Eurocup ešte tiež zrejme o krok vpred oproti Lige majstrov.

Rozdiely medzi týmito súťažami sú však už čoraz menšie. V mojich očiach stále mierne vedie Eurocup. FIBA bola a stále je tak „pár rokov“ za ULEBom a najmä veľmi striktné pravidlá, ktorých porušenie je v Lige majstrov trestané vysokými pokutami, motivuje účastníkov Eurocupu zostať v tejto súťaži. Rovnako tak majú aj vyššie príjmy z vysielacích práv. Paradoxom však je, že napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majú práve Eurocupové tímy spravidla nižšiu návštevnosť na svojich domácich zápasoch.