Česko-slovenský pohár: Triezve zhodnotenie po týždni
Minulý piatok nám v pražskej hale Královka vyvrcholil Česko-slovenský pohár. Štyri české a štyri slovenské tímy bojovali od stredy o triumf v obnovenom formáte tejto súťaže. Nakoniec, podľa papierových predpokladov zvíťazil český Nymburk. Pohár však priniesol viacero zaujímavých zápasov a nakoniec z toho možno nebol až taký prúser, ako to na prvý pohľad vyzeralo.
Na úvod začnem tým, že ten, kto termín tejto súťaže stanovil na stredu až piatok, by sa mal hanbiť a rezignovať zo svoj pozície. Za tým si stojím. V stredu bolo tých divákov fakt málo a vo štvrtok to nebolo o nič lepšie. Hranicu tisíc divákov sotva prekonal len finálový zápas v piatok. Z tohto pohľadu je to riadny prepadák a som si stopercentne istý, že v termíne piatok až nedeľa by do haly Královka prišlo nielen viac českých, ale aj slovenský priaznivcov.
Na tomto fakte však už nič nezmeníme, ako ani na tom, že na turnaji momentálne neboli ani štyri najlepšie české a ani štyri najlepšie slovenské tímy. Áno, Nymburk, Děčín, Levice, Svit a Komárno na tento turnaj určite patrili. A áno, aj Handlová, keďže bola po polovici základnej časti slovenskej ligy druhá. Avšak, potom sa im rozpadol tím a štyria legionári museli odísť zo Slovenska kvôli problémom s papiermi. Napriek tomu však bojovali a minimálne vo štvrťfinále boli USK Praha dôstojným súperom.
Keďže bol však formát českej kvalifikácie taký, aký bol, na turnaji chýbali tímy ako Ústí nad Labem či majstrovská Opava. Ich absenciou tento turnaj utrpel a o opaku ma nikto nepresvedčí. Žiaľ. Poďme si však teraz zhodnotiť postupne všetky zápasy a vyvodiť si v nich na koniec relevantné závery.
V stredu turnaj odštartoval zápasom Nymburk – Svit. Nemôžem si pomôcť, ale prišlo mi, že Nymburk hral tak na 70 % a aj tak vyhral o 22 bodov. Napriek tomu však nechcem brať kredit Svitu, hrali na čo mali a v prvom polčase sa aj dôstojne držali. Druhé štvrťfinále postavilo proti sebe tímy Děčína a Komárna. Hoci zápas skončil o 11 bodov, rozdiel úplne nezodpovedá predvedenej hre oboch tímov. Komárno totižto nemalo ďaleko od výhry. Děčín však duel ubojoval.
Tretie štvrťfinále malo byť jasnou záležitosťou USK. Handlová prišla do Prahy s 8 hráčmi, z ktorých 3 de facto hrávali doteraz v extralige minimum minút. Ak sa však Děčín na výhru natrápil, tak o USK to platí dvojnásobne. Handlová cez zápas viedla aj dvojciferným rozdielom a USK nakoniec po trápenke zápas otočila a vyhrala. Dramatický zápas bol nakoniec aj z duelu Olomoucko – Levice, ktorý však slovenský tím zvládol a predčasne sa tak stal víťazom slovenského pohára.
Duelom o umiestnenie sa venovať nejdem a plynule prejdem na semifinále. Po tom, čo borci z USK „predviedli“ proti Handlovej, si ich mal Nymburk namazať na chleba. Lenže, nebolo to tak dávno, čo Nymburk s USK vyhral až v predĺžení. Tak či onak, Nymburk prešiel na vyššie obrátky ako minulý týždeň a USK ubránil na 55 bodoch a vyhral dvojciferným rozdielom. Ťahákom dňa mal byť duel Levíc s Děčínom, čo sa však nie úplne potvrdilo. Levice mali jeden z tých zápasov, že im doslova padlo všetko. Navyše, Děčín strieľal podpriemerne a tak bolo jasné, že nás čaká česko-slovenské finále.
Ešte predtým v dueli o tretie miesto si tím USK Praha poradil s Děčínom, čo bolo pre mňa celkom prekvapujúce. Uvedené možno trochu odporuje tomu, čo som písal v úvode o sile Děčína, no stojím si za tým. Děčín mal turnaj blbec a formu na prvý vrchol sezóny nevyladili vôbec dobre. Poďme však teraz už k finále.
Nymburk sa od začiatku držal. Viedol. Na Leviciach bola cítiť únava z predošlých dvoch dní. Napriek tomu však bojovali. Aj tento duel však Nymburk vyhral dvojciferným rozdielom, no podotknem, že to bolo pekné finále. Prezentovalo legitímny rozdiel medzi najlepším českým a slovenským tímom uplynulých rokov. Konečné umiestnenia tímov na turnaji uvádzam nižšie:
1. Nymburk
2. Levice
3. USK Praha
4. Děčín
5. Svit
6. Komárno
7. Olomoucko
8. Handlová
Toľko k priebehu turnaja, teraz k hodnoteniu. České tímy sú lepšie. O tom zrejme ani pred turnajom nikto nepochyboval. No nemyslím si, že je medzi českými a slovenskými tímami (s výnimkou Nymburku), až taký priepastný rozdiel. To potvrdili aj duely Komárna s Děčínom a Olomouckom. To be fair, na turnaji však chýbali tímy ako Ústí nad Labem, Opava či Prievidza zo Slovenska, ktorá má teraz famóznu formu.
Aj tak si však nemyslím, že by ten rozdiel bol nejako výraznejší v prospech českých tímov. Veľkou škodou bola absencia štyroch kľúčových hráčov Handlovej a taktiež aj zranenia v kádri Levíc, ktoré určite ovplyvnili aj kvalitu finálového zápasu. Netvrdím, že by ho Levice vyhrali, ale snáď chápete môj point.
Turnaj však ukázal aj ďalší rozdiel. A tým je šírka družstiev. Slovenské tímy majú spravidla len 6-7 rotujúcich hráčov, kdežto tie české minimálne 8, ak nie 9. A to je cítiť aj na následnej únave. Tak či onak, turnaj nakoniec naozaj nebol taký prúser, ako to spočiatku vyzeralo. Do budúcna však, prosím, nech sa to koná už v termínoch piatok až nedeľa. Ocenia to nielen fanúšikovia, no verím, že aj hráči samotní. Hrať pred poloprázdnymi tribúnami je o ničom. Navyše, veľká česť všetkým fanúšikom a to najmä tým zo Slovenska, ktorí merali ďalekú cestu do Prahy aj v strede týždňa. Klobúk dole!