18. Málo, veľa či akurát?
Osemnásť. Presne toľko účastníkov má Euroliga už od nešťastnej covidovej sezóny 2019/20. Predtým bol počet tímov v najlepšej európskej súťaži o dva menej, teda šestnásť. S odstupom času sa poďme spoločne pozrieť na plusy a mínusy expanzie Euroligy.
Viac zápasov = väčšia atraktivita?
S rozšírením súťaže sa automaticky zvýšil aj počet zápasov, ktoré si v základnej časti každý z účastníkov zahrá. Nejde síce o nejakú grandióznu zmenu, no aj skok z 30 na 34 zápasov rozhodne je cítiť. Každý z účastníkov hrá aj svoju domácu súťaž a preto je práve šírka kádra kľúčová pre úspech ako na domácej, tak aj na euroligovej pôde.
V skratke však odpoveď na otázku v podnapise bude mať dve roviny. Áno, viac zápasov v zásade prinieslo väčšiu atraktivitu. A to najmä pre divákov napríklad v Belehrade, Kaunase či v Grécku, kde pravidelne chodia päťciferné čísla športových nadčencov. Samotná atraktivita súťaže však sama o sebe zrejme vyššia nie je. Totižto, mám za to, že v momentálne edícii Euroligy (t. j. bez ruských tímov, ktoré majú stále pozastavenú možnosť účasti v súťaži), je počet osemnásť za súčasnej konštelácie vysoký.
Aby som to rozvinul: Ak sa pozrieme na tabuľku uplynulých sezón, vždy sa tu našli minimálne jeden, resp. dvaja fackovací panáci, ktorí jednoducho už od nejakého 20. kola vedeli, že tento rok to na play off nebude. A tak vyzerali ich výsledky aj v ďalšej časti súťaže. Zavedením play-in sa tento problém sčasti odstránil, no ako píšem, len sčasti.
Nemecko-talianske duo hrôzy
Tento nadpis znie ako z čias Druhej svetovej vojny, no hovoríme o dvojici Alba Berlín-Virtus Bologna. Po konci minulej sezóny sa dlho uvažovalo nad tým, ktorý tím dostane povestného „Čierneho Petra“ a bude hrať „len“ Eurocup. Zmrákalo sa najmä nad trojicou Alba Berlín, Virtus Bologna a Valencia. Nakoniec hrá tento rok v Eurocupe Valencia, čo sa zdá byť najhoršie možné rozhodnutie.
Argument, že by v Eurolige boli stále až štyri španielske tímy je síce pravdivý, no aj s poukazom na včerajší zápas Virtusu Bologna práve proti Albe Berlín (88:90pp), si zrejme aj skalný fanúšik tejto súťaže dvakrát rozmyslel, či ešte chce vidieť v tejto sezóne hrať tieto tímy. Na môj vkus to napriek tesnému výsledku bol hrozný basket. Aj v médiách a na sociálnych sieťach sa začali ozývať kritické hlasy voči Virtusu Bologna a Albe Berlín. Navyše, asi nikoho neprekvapí, že práve tieto dva tímy okupujú 17., resp. 18. priečku v tabuľke.
Stála dvanástka problémom nie je
Vzhľadom na doterajší obsah blogu v spojení s tým, čo som už aj v predošlých blogoch viackrát zdôrazňoval je zrejmé, že stála dvanástka klubov, t. j. akcionári Euroligy, tú svoju kvalitu majú a aj ju mať budú. Len na pripomenutie, sú to tieto kluby: Anadolu Efes, ASVEL Lyon Villeurbanne, Baskonia, Bayern Mníchov, FC Barcelona, Fenerbahçe, Maccabi Tel Aviv, Olimpia Milano, Olympiakos, Panathinaikos, Real Madrid a Žalgiris Kaunas.
Tieto kluby majú aj podiel na hlasovaní v prípade rozhodovania o podstatných veciach Euroligy, teda aj o prípadnom znížení, resp. zvýšení počtu účastníkov. Len na pripomenutie, trinástym akcionárom je CSKA Moskva, ktorá má momentálne pozastavenú možnosť účasti v súťaži (dôvod asi písať nemusím, ten každý pozná).
Problémom však sú práve tímy, ktoré dostávajú od vedenia Euroligy voľnú kartu. Hneď prvou otázkou je, prečo je to práve Alba Berlín a Virtus Bologna. Hmm, neviem. Alba zrejme kvôli tomu, že sa tam aj vlani konalo final four. Virtus asi kvôli histórii a vlaňajším výsledkom. Lenže, tieto veci vám zápasy v sezóne 2024/25 vyhrávať nebudú…
Záver – 16 alebo 18?
Na záver tohto blogu si dovolím vyjadriť svoj vlastný názor. Návrat k 16 účastníkom sa momentálne nejaví ako niečo, čo by mohlo byť reálne. Zníženie počtu tímov by znamenalo aj zníženie príjmov z vysielacích práv, príjmu zo vstupného a pod. Zároveň však už teraz je zrejmé, že tímy ako Alba Berlín a v prípade zníženého rozpočtu, ktorý má teraz výrazný dopad na ich výsledky, aj Virtus Bologna, nepostúpia ani len do play-in a budú presne tým prípadom, ktorý bude súťaž len dohrávať (bodaj by som sa mýlil, no výrazne o tom pochybujem).
Kvalitných tímov v Európe je dosť, no momentálne hrajú iné súťaže. Možno by teda nebolo na škodu skúsiť do Euroligy opätovne zlanáriť napríklad Malagu, spomínanú Valenciu či poprípade niektorý z tureckých tímov. Kvalita a konkurencia v súťaži (ktorá je už aj tak riadne vysoká), by sa ešte zvýšila, čo by nezaujatý divák určite privítal.
