Nezabudnuteľná Malaga!
Návštevu španielskej ACB ligy v Malage som v podstate plánoval už od minulého roka a som úprimne rád, že mi to teraz už konečne vyšlo. Po trojhodinovom lete z Viedne a dvojdňovej prehliadke krás tohto historického mesta, nastal sobotný večer. Nakoľko som tak trochu čakal, že zápas s Andorrou bude len takým tým priemerným zápasom s double-digit výhrou domácich, o to viac ma príjemne prekvapila ako atmosféra, tak aj basketbal samotný.
Bez suvenírov to nejde
No poďme pekne po poriadku. Pred domovský stánok tímu Unicaja Malaga, Palacio de Deportes José María Martín Carpena, sme dorazili približne hodinu a pol pred začiatkom zápasu, čiže okolo 19:15. Už v tomto čase bola pred halou poriadna show a domáci tanečníci a tanečníčky spolu s bubeníkmi načrtli, že tento večer bude naozaj skvelý! A aby som nezabudol, pred zápasom som si vo fanshope kúpil aj dres a šál domácej Malagy ako pamiatku a ak by ste čakali premrštené ceny, tak by ste boli na omyle. Dres so šálom ma vyšli dokopy len na 69 eur, čo je de facto polovica toho, čo som platil napríklad v Barcelone či Miláne.
Do haly sme prišli približne 40 minút pred úvodným rozskokom a hoci som tu nebol prvýkrát, aj tak som bol opäť raz ohromený. Sedeli sme síce dosť ďaleko, čomu odpovedala aj cena lístka – 20 eur, no podľa predzápasových náznakov sa dalo čakať, že by mohlo byť aj vypredané. Nakoniec z toho síce nebol „plný dom“, no podľa oficiálneho zápisu bolo v hale niečo viac ako 10 tisíc domácich priaznivcov.
Fanklub domácich bol naozaj výborný, ešte lepší ako ten v Barcelone či, dovolím si tvrdiť, aj lepší ako vo Vilniuse. Fandili celý zápas, spievali chorály a stáli za svojím tímom celý čas. Aj keď sa darilo, aj keď sa nedarilo. Navyše, príjemne ma prekvapilo, že pri predstavovačke sa tlieskalo nielen domácemu tímu (logicky), ale aj tímu hostí. A to bolo pekné športové gesto. Navyše, tréner domácich Ibon Navarro kedysi trénoval Andorru, čiže pre neho mal tento zápas ešte o to viac špecifický náboj. Teraz však stručne už aj k samotnému zápasu.
Malaga – Andorra 92:86
Malaga bola jasným favoritom, o čom svedčilo nielen postavenie v tabuľke, ale aj momentálna forma obidvoch tímov. Tak nejak tajne som však dúfal, že uvidíme aspoň trochu vyrovnaný zápas a teda, že z toho nebude úplne jednoznačná záležitosť domácich. Toto moje želanie sa mi nakoniec aj splnilo.
Prvá štvrtina bola poriadne studenou sprchou pre Malagu, keďže hostia z Andorry v nej strelili až tridsať bodov a vyhrali ju o deväť bodov v pomere 30:21. Dalo sa však čakať, že Unicaja sa rýchlo vráti do zápasu, čo sa v druhej štvrtine aj potvrdilo. Po dvadsiatich minútach išli tímy do šatní s najtesnejším rozdielom, kedy po overovom polčase viedla Andorra o jediný bod, 48:47. Basketbal bol naozaj úžasný a hoci padlo až 95 bodov, prisudzujem to ani nie tak zlej obrane, ako skôr rýchlemu tempu hry a dosť vysokému počtu faulov.
Druhý polčas sľuboval skvelé predstavenie a to sa aj potvrdilo. Do posledných sekúnd bola z toho dráma. Malaga viedla, Andorra sa dotiahla. Tento scenár sa viackrát opakoval. Pár minút pred koncom sme tu mali opäť jednobodový rozdiel, tentokrát v pomere 84:83 v prospech Malagy. Hala burácala po každom koši domácich a pri každom útoku bolo cítiť ako očakávanie, tak aj napätie. Nakoniec to však Malaga zvládla. Vyhrala o šesť bodov v pomere 92:86. Zápas ako hrom.
Malaga? Must go!
Domáci fanúšikovia boli naozaj fantastickí. Basket bol perfektný. Nemal chybu. Ani najmenšiu. Toto je najlepšia domáca basketbalová liga v Európe, španielska ACB liga. Ak budete mať tú možnosť, do Malagy určite choďte. Bolo tam, ako som písal, lepšie ako v Barcelone, tak aj vo Vilniuse. A to bol len „obyčajný zápas“ základnej časti. Počas play-off to musí byť ešte lepšie. Oveľa lepšie. A pevne verím, že sa do Malagy práve na jeden zo zápasov play-off v máji ešte dostanem. Momentálne je to v prvej trojke môjho basketbalového bucket listu. A myslím si, že ak aspoň trochu fandíte basketbalu, tak by sa to na váš bucket list malo dostať tiež:)
