Čínska CBA: Veľká šou alebo kvalitná liga na úrovni?

Pri pojme čínska liga mnohých napadne ľahká vidina zárobku pre zahraničných hráčov. Takýmto štýlom to však možno funguje vo futbalovom svete. Vo svete basketbalu je to o trochu inak a táto súťaž má okrem iného aj viacero veľmi zaujímavých pravidiel, s ktorými by som Vás dnes rád oboznámil. Tiež si čo-to povieme o samotnom formáte sútaže, o štýle hry a v neposlednom rade aj o hráčoch, ktorí túto ligu hrajú.

V tomto roku hrá najvyššiu súťaž v Číne 19 tímov, najúspešnejší tím histórie, Bayi Rockets, sa do nového ročníka neprihlásil. O tom však ešte bude reč. Priamo do štvrťfinále postupuje najlepšie kvarteto a o zvyšné štyri miesta sa v osemfinálových bojoch stretnú timy na piatom až dvanástom mieste. Toto je prvá a zrejme aj posledná normálna vec, ktorá sa v tejto lige nevymyká normálu.

Čínska liga? To je jedno bizarné pravidlo za druhým

Napriek faktu, že sa CBA snaží ísť cestou NBA, pred minulou sezónou si stanovila zaujímavý limit zahraničných hráčov. Každý tím ich môže mať na súpiske len štyroch a aby toho nebolo málo, do každého zápasu môžu nastúpiť maximálne dvaja z nich. Navyše, na palubovke môže byť vždy prítomný len jeden zahraničný hráč.

Poďme si to ale ešte trochu sťažiť. Vyššie uvedené pravidlo neplatí pre štyri najslabšie tímy z predchádzajúcej sezóny, ktoré môžu hrať naraz na palubovke dokonca s obidvomi nominovanými cudzincami na zápas, ale len počas prvých troch štvrtín.

Platový strop? Áno aj nie

Ďalším pravidlom, ktorým CBA (zrejme) mienila kopírovať NBA, je zavedenie platového stropu. Tu sa však páni v oblekoch trochu zamotali. Platový strop tu nefunguje ako v NBA (napríklad, že by mal jeden tím maximálne platy hráčov do určitej stanovej sumy), ale funguje tu individuálne. A to nie hocijako!

Domáci hráči oficiálne platový strop nemajú. Neoficiálne sa však uvádza v prepočte na americké doláre suma 5,5 milióna $, nad ktorú nemôže vystúpiť plat ani jedného Čínskeho hráča. O takýchto peniazoch sa však týmto borcom môže len snívať, nakoľko aj tí najlepší – napr. Zhou Qi či Yi Jianlin (obaja známi z pôsobenia v Houstone Rockets) majú plat len okolo 2-3 miliónov $.

Pri zahraničných hráčoch je toto pravidlo už úplne postavené na hlavu. Dokopy môžu zarobiť za rok všetci zahraniční hráči v tíme 7 miliónov $. To znamená, že ak sú v tíme napríklad 3 hráči z Ameriky, túto sumu si budú musieť proporcionálne rozdeliť (samozrejme, ak vôbec taký plat dostanú). Ak je v tíme len jeden zahraničný hráč, 7 miliónov môže byť čisto len jeho.

Tréneri (ani zahraniční) platový strop nemajú.

Záhada menom Bayi Rockets

20. tím, ktorý do sezóny ani nenastúpil je Bayi Rockets. Kto sleduje CBA dlhšie tak vie, že tento klub bol v posledných rokoch biedny. V Číne však stále ide o najrešpektovanejší tím histórie. Až 34x získal majstrovský titul. Prečo? Ide totižto o armádny klub, niečo podobné ako bývala v Rusku CSKA Moskva. V minulosti bolo veľkou výsadou v Číne hrať práve za Bayi Rockets a tento tím dal krajine aj najviac reprezentantov.

Hlavne z tohto dôvodu tu majú čisto len čínskych hráčov a aj keby chceli mať v tíme zahraničného, nebolo by to možné, presnejšie, politika štátu to neumožňuje. Nuž, darmo, netreba zabúdať, že stále ide svojím spôsobom o komunistickú krajinu.

Štýl hry

Čínska liga je charakteristická najmä svojím run n‘ gun štýlom, aký vidíme aj v NBA. Treba si však uvedomiť, že celý herný prejav tímu tu väčšinou záleží od zahraničného hráča. Aj pokiaľ ide o pivota, väčšina akcií ide cez neho. Keď je zahraničným hráčom rozohrávač, tak je to niekedy tímu až na škodu, pretože loptu ani nedá z ruky.

Pick and roll sa v tejto lige bráni málo, respektíve dosť neúčinne. Streľba tímov častokrát kolíše ako na hojdačke a tiež aj bodové priemery tímov variujú od 80-120 bodov v jednotlivých zápasoch. Môžeme teda hovoriť o pomerne nekonzistentnej lige, na ktorú sa však napriek všetkému určite pozerať dá.

Pochybní rozhodcovia

Častokrát počujem, že je v SBL či KNBL za prehru toho či iného tímu zodpovedný rozhodca. Verte mi však, naši rozhodcovia sú oproti tým čínskym niekde úplne inde (v dobrom slova zmysle). Čínska liga je však v tomto trochu paradoxná. Pravidelne za zápas padne aspoň päť technických chýb, viacero nešportových faulov a výnimkou nie sú ani vylúčenia, za ktoré sú v lige mastné pokuty.

Jeden by povedal, že si rozhodcovia nedajú skákať po hlave. Áno, čiastočne to pravda bude. No počet tých všelijakých trestov voči hráčom mi príde byť už do očí bijúci a je to niečo, čo sa v európskych krajinách nikde nedeje.

Štatistiky, nad ktorými rozum stojí

Čínska liga je špecifická aj v tom, že tu bežne niekto zaznamená inak v Európe nezvyčajnú štatistiku. V minulom ročníku si Joe Young len tak strelil 75 bodov a mal priemery atakujúce hranicu 40 bodov na zápas. Ďalej, iránsky reprezentant Haddadi mal bežne na svojom konte 20+20 zápasy = 20 bodov a 20 doskokov.

Zaujímavé sú aj 20 bodové comebacky tímov, pekné buzzer beatre či rôzne smeče najmä od zahraničných hráčov. V globále to teda s tou CBA ani nebude také márne. Pozerať sa no to určite dá a kvalitu to má tiež.

Nájsť info? Mission impossible

Posledný odstavec, ktorým by som rád tento článok aj zakončil je, žiaľ, obrovský informačný deficit a občas priam až nemožnosť sa dostať k informáciám o tejto lige. Jednotlivé tímy nemajú Facebook, Instagram a ani žiadne iné sociálne siete či webové stránky. Samozrejme, súvisí to s komunizmom v zemi, čo však tejto lige neskutočne škodí.

Aj informácie, o ktorých si dnes môžete prečítať sa hľadali extrémne ťažko. V angličtine je tých zdrojov k lige málo a ako keby čínska basketbalová federácia ani nemala záujem o spropagovanie tento súťaže. Je to však určite škoda, pretože napriek všetkým vymenovaným bizarnostiam je táto liga určite športovo na vyššej úrovni ako napríklad tá futbalová…