Dominancia Realu Madrid

Európske súťaže majú za sebou úvodné kolá. Na nejaké bilancovanie, zdá sa, môže byť ešte priskoro, avšak, opak je pravdou. V dnešnom blogu sa budem venovať tímu, ktorý je vskutku špeciálny. Pred novou sezónou priviedol len jedného nového hráča a celé jadro tímu inak zostalo pokope. A výsledok? Tento tím ako jediný tím z najlepších európskych líg ešte neokúsil trpkosť porážky. Dámy a páni, Real Madrid.

Rozpačitý úvod sezóny

V úvode sezóny som absolútne neveril, že Real Madrid dokáže obhájiť titul v Eurolige a rovnako tak som v tom čase neveril, že by ako jediný tím mohli byť stále neporazený nielen v Eurolige, ale aj v domácej súťaži – ACB lige, ktorá je nepochybne najlepšia domáca ligová súťaž v celej Európe. V tomto čase tomu, totižto, nič nenasvedčovalo.

Áno, mýlil som sa a to poriadne. Real v príprave jednoducho nevyzeral dobre a prehral aj s podpriemerným Bilbaom a s Malagou dostal klepec o 17 bodov. Od prehry s Malagou uplynuli už takmer dva mesiace a Real Madrid má toho času fenomenálnu šnúru 18 výhier a žiadnej prehry. Hneď v úvode sezóny zvíťazili v španielskom superpohári, kde porazili najprv najväčšieho rivala z Barcelony a potom oplatili Malage vo finále prehru z prípravy. Tento úspech Realu som registroval, no neprikladal som mu až takú váhu. Predsa len, stále to bol „len“ superpohár, hoci ukázal, že s Realom bude treba v novej sezóne počítať.

18 in row

Odúvodu sezóny však porazil Real rivala z Barcelony ešte dvakrát a to ako v lige, tak aj v Eurolige. V Istanbule rovnako tak zničili Anadolu Efes o 23 bodov a nadelili im stovku. Solídne víťazstvo zaznamenali aj doma proti Milánu o 17 bodov a domácej španielskej lige zatiaľ tiež všetky zápasy zvládli bez väčších problémov, či doma, či vonku. Pred necelým mesiacom v exhibičnom zápase taktiež porazili tím z NBA – Dallas Mavericks, čo len potvrdilo ich skvelú fazónu. Real je tak, logicky, prvý nielen v domácej lige, ale aj v Eurolige. V čom však tkvie takáto skvelá forma tímu z hlavného mesta Španielska?

Chus Mateo

V prvom rade musíme spomenúť trénera, ktorým je už druhý rok Chus Mateo. Mnohí hráči aj tréneri dlhodobo považovali Matea za „jednotku medzi dvojkami“. Inak povedané, Mateo bol perfektný asistent, no podľa mnohých nemal v sebe atribúty, ktoré by z neho robili aj kvalitného hlavného trénera. Počas minulej sezóny to mal viackrát nahnuté, no víťazstvom vo finále Euroligy si tento 54-ročný Španiel upevnil miesto na trénerskej stoličke Realu aj pre ďalšiu sezónu.

Len aby sa nezabudlo, viete ako sa vôbec dostal Mateo na miesto hlavného trénera Realu Madrid? Možno tvrdiť, že pomerne veľkou náhodou. Real totižto viac ako 11 rokov trénovala legenda menom Pablo Laso. Ten však na jednom z tréningov dostal infarkt, ktorý ho postavil mimo hru. Na jeho miesto bol dočasne dosadený jeho vtedajší asistent – Chus Mateo. Hoci sa Laso na stoličku „bieleho baletu“ chcel vrátiť takmer ihneď po zlepšení svojho zdravotného stavu, vedenie Realu nemalo rovnaký názor. Vo vedení Madridu tak ostal Mateo, ktorý je trénerom teda až dodnes.

Káder jedna báseň

Plynulo by som teraz prešiel na hráčsky káder. Ako som už v úvode spomínal, do tímu prišiel len jeden nový hráč a aj to navrátilec, Facundo Campazzo. Z tímu taktiež odišli len Adam Hanga a Nigel Williams Goss. Real teda zostal pokope a tímová chémia, vyzerá to tak, je na výbornej úrovni. Tréner si získal dôveru hráčov a o tom, že hrá Real tímovo svedčia aj štatistiky jednotlivých hráčov tohto kráľovského veľkoklubu.

Rečou čísel, v Eurolige priemeruje aspoň 8 bodov na zápas až sedem hráčov a v španielskej lige dokonca tieto štatistiky zapisuje až okteto z nich. Zaujímavé je aj to, že žiaden z hráčov, s výnimkou Guerschona Yabuseleho (28 minút na zápas), nepriemeruje ani v jednej zo súťaží viac ako 24 minút na zápas. To svedčí ako o vyrovnanosti tímu, tak aj o možnej schopnosti tímu v prípade, ak by sa niektorý z kľúčových hráčov zranil. Navyše, v žiadnom inom poprednom európskom klube som takéto rozloženie minút u hráčov nevidel.

Slabšiu sezónu má zatiaľ Edy Tavares, jeden z najlepších hráčov posledných rokov domácej ligy, ako aj Euroligy. Rovnako tak z vyššie uvedených priemerov nad osem bodov nemá ani v jednej zo súťaží ani Sergio Rodriguez či Rudy Fernandez. Stálicami tímu však sú Mario Hezonja, Džanan Musa, Guerschon Yabusele či Sergio Llull. Výbornú sezónu má zatiaľ pivot Vincent Poirier a svoje kvality ukazuje aj Facundo Campazzo. Kvalita kádra je teda vskutku neskutočná.

Bodka na koniec

Na záver si dovolím, samozrejme, ešte raz poukázať na skutočnosť, že máme len november a ide stále de facto o začiatok sezóny. Výborná úvodná časť nového ročníka pre Real v konečnom zúčtovaní nemusí znamenať vôbec nič, ak na tieto výkony nenadviažu aj v play off obidvoch súťaží. Zatiaľ sú však na výbornej ceste. Na ich hru sa veľmi dobre pozerá aj z pohľadu nezaujatého diváka a bude zaujímavé sledovať, ktorý tím a hlavne kedy im uštedrí prvú prehru v niektorom zo súťažných zápasov nového ročníka. Motto z úvodu, stále spolu, stále najlepší, zatiaľ teda platí do bodky a je to vskutku až fascinujúce, ako v súčasnosti porážajú jedného súpera za druhým.