Kto, keď nie my, kedy, keď nie teraz?

Slovenská mužská reprezentácia má za sebou ďalšie dva zápasy v predkvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta v roku 2023. Vzhľadom na kvalitu súperov, ktorým Slovensko v Bratislave čelilo, je bilancia jednej výhry a jednej prehry sklamaním.

Kosovo prišlo do bubliny v hlavnom meste Slovenska bez dvoch najväčších hviezd – Berishu a Jonesa. Naopak, naši chalani mali k dispozícii zrejme najlepšiu možnú zostavu. Jediný, kto by ešte mohol výraznejšie posilniť tím bol Marek Doležaj, ktorý však už zarezáva v NCAA.

Povinná výhra o 24 bodov

Vzhľadom na fakt, že z našej štvorčlennej skupiny postupujú iba dva najlepšie tímy, tento zápas sme samozrejme potrebovali vyhrať, čo sa aj stalo. Výsledok 91:67 približne zodpovedal priebehu hry. Najväčším ťahúňom tímu bol nepochybne Vlado Brodziansky, ktorý zaznamenal double-double (26 bodov, 12 doskokov) a s indexom 36 bol rovnako aj najlepším hráčom stretnutia. V zápase dokonale uplatnil svoje skúsenosti zo španielskej ligy, v ktorej v kombinácii s Eurocupom zbiera v drese Joventutu cenné skúsenosti.

Prekvapil aj mladý obor Pavelka, ktorý zaznamenal double-double tiež (13 bodov, 10 doskokov). Obaja spomínaní borci pridali aj 3 bloky. Solídne zahrali aj 14-bodoví Ihring a Krajčovič. Zvyšok tímu nepredviedol nič extra, poprípade ani nedostal od trénera potrebnú šancu.

Treba však dodať, že sa vyhralo, výkon bol v globále celkom dobrý a tak sa mohlo dokonca smelo hovoriť o postupe zo skupiny. Lenže, takáto eufória vydržala len dva dni…

Štyri profesionáli porazili Slovensko

O tom, že sme boli pred zápasom proti Luxembursku obrovskými favoritmi nebolo pochýb. Po vysokej výhre nad Kosovom sa niečo podobné očakávalo aj v tomto zápase. Opäť malo ísť o výhru z kategórie povinných. To sa však, žiaľ, nestalo. Prehrali sme o štyri body, 73:77 a dovolím si so všetkou vážnosťou tvrdiť, že sme si spôsobili medzinárodnú hanbu. Luxembursko má vo svojom tíme štyroch profesionálov, zvyšok ich tímu normálne regulárne pracuje a sú de facto poloprofesionáli.

Trio Krajčovič, Ihring a Brodziansky dalo dohromady 61 bodov tímu. Títo hráči boli skutočnými ťahúňmi mužstva a môžu si povedať, že hrdo odreprezentovali.

Koho viniť z prehry?

Kto však pohorel na plnej čiare je Žan Tabak. Tréner, ktorý v súčasnosti pôsobí v Zielonej Gore, ktorá hrá aj VTB ligu, tento zápas takticky absolútne nezvládol. Pavelka, ktorý odohral perfektný zápas proti Kosovu odohral len štyri minúty! Luxembursko doslova nášmu trénerovi vnútilo small ball taktiku. Podotýkam, Luxembursko…

Ďalej, Juríček odohral necelých sedem minút. Ešte raz si pripomeňme, že tento basketbalový trpaslík hral s nízkou zostavou a aj napriek tomu mali o tri útočné doskoky viac ako naši chlapci. Rišo Korner, ktorý sa v zápase so streľbou 2/10 trápil hral na porovnanie 34 minút. Toľko neodohral nikto iný…

Taktiež výkony Musila, Rožánka a Abrháma neboli vôbec dobré. Dokopy mali streľbu 2/13, čo je fakt katastrofa. Chalanom však nemožno uprieť bojovnosť, to určite nie, ale stále si treba uvedomiť, že v reprezentácii sa tím nemôže spoliehať len na troch hráčov. Tých hráčov je tam 12! Podľa možnosti 12 najlepších reprezentantov krajiny.

Z uvedeného počtu však len traja do bodky naplnili status reprezentantov. Tomáš Pavelka by ho naplnil tiež, akurát tréner bol proti. Darmo, človek mieni, Žan Tabak mení…

Zvyšok tímu však napriek už spomínanej bojovnosti hodnotím dosť negatívne. Hráči, ktorí boli vybraní do národného tímu, neukázali ani tretinu zo svojich schopností, ktoré nám predvádzajú v kluboch. Možno to bolo stresom, možno nepohodou, možno im až príliš zväzoval ruky pocit, že musia vyhrať, ktovie…

Odraz súčasnej situácie

Po týchto dvoch kolách by si teda basketbalový laik mohol povedať, že Slovensko má 3-4 dobrých hráčov. Čiastočne to, žiaľ, aj pravda bude. Za to však ani tí zvyšní hráči nemôžu. Celé to začína od práce s mládežou a pokračuje to prácou v kluboch.

Ak by sme si chceli porovnať situáciu SBL a KNBL, je to niečo neporovnateľné. V českej lige hrá minimum zahraničných hráčov. To sa potom prejaví aj na kvalite národného tímu. A nad tým sa treba určite na zamyslieť. Je pravdou, že aj český „nároďák“ nehral cez víkend úplne najlepšie, no predsa len, neprehrali s Luxemburskom. Navyše, nezabudnime, Česko bolo 6. na uplynulom svetovom šampionáte.

Niečo sa musí zmeniť a musí sa to zmeniť čím skôr. Slovenská reprezentácia totižto už dlhšie patrí k tomu najslabšiemu, čo európsky basketbal ponúka. Ide o zrkadlo nielen kvality našej najvyššej sútaže, ale aj o kvalitu mládežníckych súťaží a celkovo práce s mládežou…

Autor: Martin Balega