Dánsko sme dostali na basketbalovú mapu, hovorí Gabriel Lundberg

26-ročná dánska superstar, Gabriel Lundberg, pravdepodobne ležal po dueli v Litve väčšine českých fanúšikov v žalúdku. Niet sa čomu čudovať, 39 bodov nedá hráč každý deň ani v NBA, nie to ešte v Európe. Vo veľmi zaujímavom rozhovore sa „Iffe“ podelil nielen o výkonoch v bubline, ale aj celkovo o jeho kariére a basketbale v Poľsku či v Španielsku.

Na začiatok by som rád zaspomínal na Tvoj výkon proti českej reprezentácii v bubline v Litve. Bol to Tvoj najlepší výkon v najcennejšom drese?

V prvom rade musím povedať, že išlo o neskutočne tesný zápas. Možno ešte ťažší ako proti Litve, keďže sme vyhrali len o jediný bod. Česko skončilo šieste na uplynulých majstrovstvách sveta a som za takýto výkon, aký som predviedol šťastný nielen za seba, ale aj celkovo za svoju krajinu. Bola to veľká výhra!

Ako sa Ti celkovo páči Váš národný tím a čo by si s odstupom času povedal k vašim dvom výhram proti Litve a Česku?

Samozrejme, ako som už spomínal, boli to obrovské víťazstvá, ktoré sme potrebovali ako soľ. Som veľmi hrdý na svojich spoluhráčov, ukázali charakter a bojovali sme jeden za druhého. V globále tak môžem povedať, že sme dostali Dánsko na basketbalovú mapu Európy a išlo v podstate o niečo, čo sa našej reprezentácii ešte nikdy nepodarilo. Víťazstvo s Litvou dokonca hodnotím ako najväčšiu výhru v histórii dánskeho basketbalu.

Skvelý vzťah s trénerom

Momentálne hráš za poľskú Zielonu Goru, s ktorou ste aj vo VTB lige. Ako by si teda porovnal kvalitu spomínanej VTB ligy a španielskej ligy, ktorú si hral pred rokom?

Ak by som mal porovnať španielsku ACB a ruskú VTB ligu, tak španielska bola zrejme o niečo ťažšia. Tempo tam bolo o trochu pomalšie, no oveľa viac sa tam taktizovalo. Obidve súťaže majú však toho veľa spoločného a sú de facto aj kvalitatívne celkom vyrovnané. VTB je zase o dosť fyzickejšia, no aj to tempo je tam rýchlejšie.

Ako sa Ti v Gore páči? A aký máš vzťah s trénerom Tabakom, ktorý je mimochodom tiež trénerom slovenskej reprezentácie?

Úprimne, som tu šťastný a veľmi sa mi tu páči. V Poľsku som bol naposledy snáď ako 5-ročný, takže som si to prostredie až tak nepamätal. No mesto aj ľudia sú skvelí. 

Môj vzťah s trénerom je skvelý. Ak sa mám priznať, tak on bol vlastne dôvodom, prečo som do Gory prišiel. Bol to výborný hráč a je to aj veľmi dobrý tréner. O basketbale toho vie toľko ako málokto a pevne verím, že pod jeho vedením posuniem svoju hru ešte na vyššiu úroveň.

Uplynulú sezónu si hral v nadupanom tíme Tenerife. Máš nejaké pekné spomienky, s ktorými by si sa vedel podeliť?

Určite áno! Ak by som si mal takto spomenúť, tak by som sem zaradiť najmä výhru vo Fiba Intercontinental Cup, kde som v semifinále aj finále hral dobre a plnil si svoju rolu tak, ako som mal.

Osobne sa mi tiež celkom darilo v bubline vo Valencii, kde sa dohrala ACB. Bohužiaľ, tímu sa až tak nedarilo. Mal som však v globále skvelých spoluhráčov a tie dobré spomienky ešte dlho zostanú.

Najlepší Shermadini

Pick and roll je zrejme známym pojmom aj pre ľudí, ktorí sa v basketbale orientujú menej. S ktorým centrom si si ty ako shooter pri tento akcii najlepšie rozumel?

Fíha, toto je dobrá otázka. Povedal by som, že to bude asi Geoffrey Groselle, môj súčasný spoluhráč v Gore. Veľmi dobre si na ihrisku rozumieme, mám aj oveľa viac loptu ako som mával v Tenerife, takže sa nemôžem sťažovať. Celkovo je naša spolupráca skvelá.

No a ak by som sa mal vyjadriť k otázke, kto bol úplne najlepší center, s ktorým som kedy hral tak to bude Giorgi Shermadini v Tenerife. Ako som už však spomínal, vtedy som nemal toľko loptu a preto ten pick and roll sme ani tak často nehrávali.

Si jedným z najlepších trojkárov v Európe. Ako veľa času venuješ trénovaniu streľby?

Tak, v hale som, samozrejme, každý deň a snažím sa si na streľbu nájsť čas vždy aj pred aj po tréningu, keďže je to najsilnejšia stránka mojej hry. Som na seba prísny, mám vysoké ambície a snažím sa byť jednoducho lepší každý jeden deň.

Čo by si ako už pomerne skúsený matador Gabriel Lundberg odkázal mladým hráčom?

Je to celkom široká otázka, no skúsim to zovšeobecniť. Každý nádejný basketbalista musí na sebe makať každý jeden deň. Čakať od seba to najlepšie a nikdy sa neuspokojiť s tým, aký dobrý je momentálne. Vždy treba veriť vo svoje schopnosti a nikdy sa nevzdávať, výsledky sa skôr či neskôr dostavia.

A na záver. Aké sú Tvoje plány na túto sezónu s Gorou? 

„Moje plány sú jednoduché, snažiť sa vyhrať čo najviac zápasov, ako to len bude možné (úsměv).